Populárneho komediálneho herca Volodymyra Zelenského môže väčšina voličov na Ukrajine poznať z televízneho seriálu, kde hral postavu učiteľa, ktorý sa, ani nevedno ako, stal odrazu prezidentom. Stačila mu na to viac-menej jedna rozčúlená tiráda proti korupcii, ktorú jeho študenti nahrali a zavesili na internet.
Nie je to po prvý raz, čo život napodobnil umenie. Zelenskyj vo svojej kampani nedával najavo, ako chce riadiť štát (prezidentské právomoci u našich východných susedov prekračujú ceremoniálne rámce známe u nás), ani jeho krátky prejav po tom, čo Porošenko uznal svoju porážku, neobsahoval náznaky jeho vlastných politických názorov.
V kampani sa do poslednej chvíle vyhýbal priamej konfrontácii s nepopulárnym prezidentom. Výnimkou bola verejná debata tesne pred druhým kolom, no aj v nej si Zelenskyj vystačil s odkazmi na každodenné skúsenosti miliónov Ukrajincov.
Krajina je päť rokov po zvrhnutí proruského vládcu Viktora Janukoviča a ohlásení cesty na Západ ekonomicky na chvoste Európy. Ukrajinci majú mizerné platy a doslova žobrácke dôchodky. Vzhľadom na ich životné podmienky je vlastne takmer zázrak, že čokoládový magnát Porošenko vôbec nejaké hlasy dostal.
Ukrajincom pripadala neistota mačky vo vreci lepšia, ako istota doterajšieho zmaru.
Možno výrečným detailom je, že Porošenko zvíťazil medzi Ukrajincami, ktorí hlasovali zo zahraničia. Ich životný pocit zrejme bezprostredne neobsahuje skúsenosti zo života v krajine, ktorá je skúšaná nekončiacou sa vojnou v Donbase, no devastovaná i korupciou a faktickou vládou oligarchov, ktorá odčerpáva ešte i to málo zdrojov, ktoré nezhltla armáda. Napokon, v prípade Porošenka možno aj tých, keďže je podozrivý z defraudácie časti peňazí určených na obranu.
S takto rozdanými kartami Zelenskému stačilo pripomínať všetko to, čo bežní Ukrajinci dobre vedia. Prípadne sľubovať, že hoci sám nemá nijaké skúsenosti, ako nový prezident sa obklopí „renomovanými ekonómami“. Ukrajincom, unaveným realitou, nahnevaným na miliardára Porošenka s jeho luxusnými majetkami a pramálo nadšeným z tradičnej opozície, pripadala neistota mačky vo vreci lepšia, ako istota doterajšieho zmaru.
Ukrajinským voličom sa niet čo čudovať. Otázka, či je im čo závidieť, je, pravda, druhá vec. Nový prezident je veľkou neznámou nielen pre nich. Ak by sa ukázalo, že obvinenia z jeho väzieb na protiporošenkovského oligarchu Ihora Kolomojského neboli len dielom jeho protikandidáta v kampani, Ukrajincov čaká nové kolo rozčarovania. Ako by s ním naložili potom, je už celkom neznáme. Len aby život nepotvrdil, že okrem komédií dokáže verne napodobňovať i tragédie.