Nie je dôvod popierať to – len sa v takom prípade treba vyhnúť niektorým zásadným spoločenským oblastiam, ktoré by optimistický obraz veľmi rýchlo rozbili. Ak by sa úspech krajiny meral spokojnosťou väčšiny obyvateľstva v kľúčových rezortoch, kosa by rýchlo narazila na kameň. Ako sa najnovšie ukázalo v Považskej Bystrici.
Ak sa potrebujete dostať na neurológiu, môže sa vám hodiť rozpomenúť sa na časy pri táboráku, ľahšie tak možno s termoskou pod pazuchou prečkáte chladnú noc, kým sa ráno dostanete do čakárne, kde nastane boj o rozdávané časenky. A tam možno zistíte, že márne čakáte už od pol jedenástej predchádzajúceho večera, niekto príčinlivý si medzičasom z čakania spravil dobrý kšeft a predáva časenky ako priepustky do neba. Scéna sťa vyšitá z filmov o šikanovaní v zberných táboroch. Ministerstvo vraj problém eviduje a chystá zmeny. Aké?
Spokojnosť krajiny sa dá merať na tabuľky a čísla, oveľa presvedčivejšou rečou však prevráva zdravotná úroveň obyvateľstva. Čím sú ľudia zdravší, tým sú šťastnejší. Stav zdravotníctva je najpravdivejším obrazom krajiny. Dostupnosť dobrej zdravotnej starostlivosti a osvety pre všetky segmenty obyvateľstva a dostatok kvalifikovaných špecialistov sú najelementárnejšou podmienkou zdravého fungovania spoločnosti. Čo však povedať o Slovensku, kde sa dlhodobo lekárske stavy znižujú a pacienti, platiči zdravotného poistenia, sa pred nemocnicami bijú o časenky ako väzni o kus chleba?