Práve kvôli Kočnerovi

, 15.05.2019 20:00

Bez ohľadu na to, či si s Igorom Matovičom budeme myslieť, že Viktor Stromček bol „peňaženkou Smeru“, alebo si pomyslíme, že šéf OĽaNO preháňa ako vždy, generálny manažér najsilnejšej vládnej strany neodchádza rok pred voľbami len tak.

Ak v tomto odchode skutočne netreba hľadať jeho niekdajšiu komunikáciu s Mariánom Kočnerom, ako to tvrdí on sám i šéf strany, nie je to pre Smer dobrá, ale skôr zlá správa.

O skupine, ktorú si podľa názoru vyšetrovateľov sprostredkovane najal Kočner na úkladnú vraždu Jána Kuciaka, pri ktorej bola nakoniec zavraždená i jeho snúbenica Martina Kušnírová, sa dozvedáme čoraz desivejšie detaily. V každom prípade to neboli nijakí náhodní chamtivci, ktorí by za smiešne malé peniaze (smiešne malé z pohľadu objednávateľa a činu, ktorý spáchali) boli ochotní riskovať doživotie za mrežami.

Za 70-tisíc eur sotva niekto utečie kamsi na Belize. Všetko nasviedča skôr tomu, že vykonávatelia vraždy vzali honorár za „bežnú“ službu. Útek neplánovali nielen preto, lebo sa cítili bezpečne, ale možno i preto, lebo akciu vo Veľkej Mači nepovažovali za svoju poslednú, ale iba jednu v rade. Možno bola vražda kolárovského podnikateľa Petra Molnára v roku 2016 pre nich prvou, možno nie. V každom prípade sa na jar 2018 už cítili dostatočne zbehlí v tom, čo robia, že sa ani nepokúšali zvlášť ukryť.

Keby mali v Smere pud sebazáchovy, Stromčekov odchod by dali do súvislosti s Kočnerom, i keby to azda nebola celkom pravda.

A možno ich iba zbytočne preceňujeme. Možno sa sami držali navzájom v šachu, ako sa to stáva dočasne neodhaleným zločincom, ktorí to na seba vedia. Možno si mysleli, že tentoraz pracujú pre niekoho takého mocného, že bude schopný ochrániť nielen seba, ale aj ich. Napokon, nielen oni boli vydierateľní – vydierateľný môže byť i sprostredkovateľ a cez neho objednávateľ.

Čo sa Kočnera týka, ten bol o svojej nedotknuteľnosti zrejme hlboko presvedčený. Aj vďaka neustále sa rozširujúcej sieti jeho kontaktov a pribúdajúcej databáze informácií, ktoré na ne zbieral. Určite i vďaka sledovaniu ľudí, ktorých chcel buď znemožniť, alebo ktorých mal dôvody obávať sa. Od novinárov až po prokurátorov.

Priateľská korešpondencia doterajšieho generálneho manažéra Smeru (hoci vtedy ním ešte nebol) s takýmto človekom, dokonca očividne sa týkajúca nejakého vtedajšieho vyšetrovania a trestného stíhania, je kompromitujúca. Skoro až na úrovni prípadov námestníka generálneho prokurátora Reného Vaneka či prokurátora Petra Šufliarskeho. Už len Stromčekova poznámka o „rozhodení sietí“ v súvislosti s niekým ako Kočner pôsobí ako predzvesť politickej katastrofy.

Keby mali v Smere pud sebazáchovy, Stromčekov odchod by dali do súvislosti s Kočnerom, dokonca i keby to azda nebola celkom pravda. Napokon, ak chce ktosi odmietať reči o mafiánskom štáte, mal by to robiť činmi, nielen zasa rečami. Svojou snahou Kočnera z toho celkom vylúčiť docielia opak: všetci budú presvedčení, že Stromček padol iba kvôli tomu, že jeho korešpondencia s človekom obvineným z úkladnej vraždy unikla do médií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Smer #Marian Kočner #Viktor Stromček #mafiánsky štát
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku