Keďže vo vedení strany veľmi dobre vedia, že voličom SNS leží v žalúdku naša prozápadná orientácia a členstvo v NATO, robia všetko pre to, aby im „ulahodili“. Okrem toho, byť proti niečomu, je vždy oveľa jednoduchšie, ako prísť s pozitívnym programom (čo už od SNS azda nečaká ani ten najväčší optimista).
Dlhodobé odmietanie bezpečnostnej stratégie, odmietnutie amerických peňazí na modernizáciu letísk, strašenie prítomnosťou vojsk na našom území a teraz táto „kauza“ majú jeden spoločný cieľ. Keď príde Andrej Danko medzi svojich voličov, môže im povedať: Ale sme im ukázali!
Rezort obrany napokon súhlas vydal, ten však zanikne v huriavku, ktorý SNS spôsobila. Kauza tak splní svoj účel – vyvolať u voličov SNS pocit, že strana bráni záujmy Slovenska, hoci v skutočnosti robí pravý opak.
Národniarov zjavne netrápi, že poškodzujú imidž Slovenska ako dôveryhodného partnera. To, že sú pre vlastné záujmy ochotní obetovať zahraničnopolitické záujmy krajiny, je nielenže nezodpovedné, ale aj hlúpe. Lenže očakávať zmenu je zbytočné. Populizmus SNS nemá hraníc.
K veršíku zo skladby L+S Balada o vodných stavoch „Dunaj klesá pri Komárne…“ sa žiada dodať: a preferencie SNS kontinuálne. Je to márne, je to márne…