Extrémni liberáli

, 20.06.2019 22:00

Aj keď Andrej Kiska sa už vidí ako budúci premiér, dva posledné prieskumy naznačujú, že na Úrad vlády to má sakramentsky ďaleko. Navyše, svojimi rezolútnymi vyjadreniami môže odplašiť aj tých, ktorí ho doteraz považovali za človeka svojej krvnej skupiny.

Hoci všeobjímajúci názov jeho novej strany má za cieľ prilákať čo najviac voličov, Kiska je v skutočnosti konzervatívec s veľmi vyhranenými názormi. Jasne to dal najavo už pred štyrmi rokmi, keď podporil referendum za rodinu, a nič sa na tom nezmenilo.

Vyhlásiť hneď na úvod, že budem rozhodne trvať na tom, aby v programovom vyhlásení budúcej koalície nebola ani zmienka o Istanbulskom dohovore, registrovaných partnerstvách či adopciách detí homosexuálnymi pármi, nie je práve najlepší spôsob, ako rozbehnúť novú stranu.

Z tohto hľadiska je Kiska rovnaký politický amatér ako Igor Matovič, ktorého si vybral za „obeť“. Stratégia zaútočiť na najslabšieho jedinca v stáde (s cieľom získať jeho voličov) je osvedčená taktika predátorov, ale každý lovec vie, že ísť s bubnom na zajace sa nevypláca.

Jednak odplaší potenciálnych voličov (lebo tí, čo sa už raz sklamali v SaS, kvôli tomu, že nepresadzovala svoju liberálnu agendu, budú teraz veľmi opatrní) a jednak úplne zbytočne tlačí k múru svojich potenciálnych koaličných partnerov.

Najpravdepodobnejší scenár po budúcich voľbách bude preto takýto: keďže kultúrno-etické otázky strany rozdeľujú, bude najjednoduchšie ich odložiť „do šuplíka“. Navyše, na Slovensku strany síce majú rôzne nálepky, ale v drvivej väčšine sú hodnotovo konzervatívne.

Aj preto možno ľudí u nás strašiť „extrémnym liberalizmom“, hoci požiadavky, ktoré z liberálneho tábora zaznievajú, sú už inde úplnou samozrejmosťou, takže o nejakom extréme nemôže byť ani reč.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Kiska #registrované partnerstvá #Istanbulský dohovor #Za ľudí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku