Maratónske bežkyne, ktoré na trať mohli vyraziť až o polnoci, keď teplota klesla na „znesiteľných“ 32 stupňov, vytrvalci, ktorí to radšej vzdali, ako by mali riskovať zdravie, lebo pri takej horúčave a 73-percentnej vlhkosti vzduchu sa človek cíti na umretie, prázdnotou zívajúce tribúny pri kráľovskej disciplíne, akou je stovka… Nie, takto nevyzerá oslava športu.
Kto preberie zodpovednosť za toto šialenstvo? A najmä, kto ho zastaví, keďže o tri roky sa majú v Katare konať MS vo futbale?
Usporiadať športové zápolenie uprostred púšte, kde teploty v lete dosahujú 50 stupňov, nie je dobrý nápad. Keď teplota a vlhkosť presiahnu únosnú mieru, ide o mučenie ohrozujúce zdravie športovcov. Tomu zodpovedajú aj výkony. Kto si to zoberie na zodpovednosť?
Ak chceli Katarčania ukázať celému svetu, že svetové podujatie sa môže konať aj v takýchto nehostinných klimatických podmienkach, tak sa im to nepodarilo. Utŕžili akurát veľkú hanbu. Klimatizované môžu byť štadióny, ale prenosnú klimatizačnú jednotku pre bežcov zatiaľ nik nevymyslel.
Organizácia veľkých športových podujatí je prestížna záležitosť, stojí však veľa peňazí. Preto ich v posledných rokoch usporadúvajú krajiny, ktoré si chcú zlepšiť imidž (Rusko, Čína), majú obrovské zdroje (Katar) alebo oboje (Azerbajdžan).
Toto víťazstvo peňazí nad zdravým rozumom však nemá nič spoločné s olympijským mottom: rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Toto je sebaprezentácia emirátu bohatého na ropu, pri ktorej nejde o šport.