Nie je vylúčené, že Trnka vtedy už stál na čele slovenskej prokuratúry. V každom prípade je to strašné, že by človek namočený vo viacerých kauzách a najnovšie obžalovaný z objednávky vraždy investigatívneho novinára, mohol dávať povely vysokopostavenému štátnemu „bojovníkovi“ proti zločinnosti, a ten ho poslúcha, akoby to bol jeho jazvečík.
Nedávno sa objavila zvuková nahrávka, na ktorej aktér televíznych smotánok Trnku častuje nadávkami na úrovni krčmy štvrtej cenovej skupiny v súvislosti s podozrením z vydierania, a Trnka mu iba pritakáva. Teraz sa zverejnil videozáznam, na ktorom mu v kancelárii inštaluje skrytú kameru. Teda nijaký technik z polície či tajných služieb na pokyn Generálnej prokuratúry, ale súkromná osoba, ktorej prsty, ako sa ukazuje, siahali pomaly všade tam, keď sa pokútnym spôsobom delila moc a peniaze.
Načo bol členovi vedenia prokuratúry prístroj namierený na hostí, ktorých prijímal neformálnym spôsobom na gauči? Prečo potreboval nakrúcať tieto neoficiálne rozhovory? Asi sa dočkáme zase dajakého nového seriálu „Trnkreema“. Pritom generálny prokurátor či jeho námestník by mali byť v demokratickom a normálne fungujúcom štáte predobrazom bezúhonnosti a rešpektu, pred ktorými by mali zraziť opätky hoci aj členovia vlády.
Koľko ešte takých chlapíkov ako Marian K. sa na Slovensku účelovo pohybuje medzi politikmi, sudcami a prokurátormi? A koľko oligarchov si osoby s vysokým spoločenským postavením pozýva na svoje jachty alebo do konšpiratívnych bytov, aby ovplyvnili ich rozhodnutia? Kto ich tak vychoval a najmä im tak umožňuje konať? Slušní ľudia určite nie.