Hoci veľa závisí aj od toho, či je dotyčná osoba priaznivcom, alebo odporcom Donalda Trumpa, treba vychádzať z faktov a touto optikou nazerať na celú vec. Základným faktom je, že stále platí medzinárodné právo a Spojené štáty nie sú v otvorenom vojenskom konflikte s Iránom. Preto nemôže nik „preventívne“ mírniksdírniks zavraždiť niekoho, kto podľa jeho názoru predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre niektorú krajinu.
Aj keď v žánri sci–fi je známy film Minority report, kde sa podarilo svet zbaviť zločinu, pretože vinníka vďaka jasnovidcom potrestajú skôr, než k nemu vôbec dôjde, my žijeme v realite, kde platia zákony, a zločin môže byť potrestaný, až keď sa stane.
Preto všetky tie úvahy, ktoré sa v súvislosti so zabitím Solejmáního vyrojili, že ak by Spojenci takto „preventívne“ zasiahli proti hitlerovskému Nemecku, mohli sme sa vyvarovať následnej tragédii v podobe druhej svetovej vojny, sú čistá fantazmagória.
Ak prezident jedného štátu nariadi zabitie predstaviteľa druhého štátu bez vypovedania vojny, ide o akt štátneho terorizmu.
Solejmání nebol žiadne neviniatko. Veliteľ jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd zodpovedal predovšetkým za tajné operácie za hranicami Iránu, no na jeho rukách je aj krv tisícov ľudí, ktorí nedávno protestovali proti zvýšeniu cien palív a celkovej zlej sociálnej situácii v tejto krajine. Na jeho rukách je aj krv nevinných Sýrčanov, ktorých pomáhal zabiť diktátorovi Asadovi.
Generál sa prostredníctvom exportu islamskej revolúcie na Blízky východ snažil urobiť z Iránu imperiálnu regionálnu mocnosť. To sa mu aj podarilo, za čo ho úprimne nenávidia mladí prodemokraticky orientovaní ľudia v Libanone, Sýrii a Iraku – sunniti aj šiiti.
Napriek tomu všetkému, ak prezident jedného štátu nariadi zabitie predstaviteľa druhého štátu bez vypovedania vojny, ide o akt štátneho terorizmu.
Keď niekto zabitie Solejmáního prirovnáva k atentátu na Reinharda Heydricha, tak zabúda, že Trump nie je Jan Kubiš ani Jozef Gabčík. Kým v operácii Anthropoid išlo o likvidáciu obávaného tyrana a strojcu holokaustu počas vojny, Trumpovi ide predovšetkým o znovuzvolenie v novembrových voľbách.
Je zaujímavé, že jeho pôvodnou stratégiou bolo „dostať amerických chlapcov domov“, čím sa líšil od svojich predchodcov. Teraz, keď prehodil zahraničnopolitickú výhybku a pokračuje v pôvodnej americkej politike zasahovania, neguje sám seba.
Možno dospel k presvedčeniu, že mu to v predvolebnej kampani prinesie viac bodov ako politika nezasahovania. Jednu trofej už má: americkým špeciálnym jednotkám sa na jeseň podarilo zlikvidovať vodcu Islamského štátu Bakra al-Bagdádího a teraz si k nemu môže pridať Solejmáního.
V každom prípade americkí politici by sa už konečne mali zbaviť naivnej predstavy, že keď zabijú nejakého zloducha, stane sa svet lepším miestom pre život. Toto nie je hollywoodsky film.