Tak sa zdá, že s dvoma výnimkami (OĽaNO a Sme rodina) tam nebudú sedieť ani poslanci maďarskej národnosti za iné politické subjekty.
To nebolo predstaviteľné ani za socializmu, keď býval jeden z podpredsedov SNR Maďar. V každom prípade ide o zlé znamenie. Tým skôr, že práve v uplynulom období, keď bol Most-Híd vo vláde s národniarmi, získali naši Maďari paradoxne oveľa viac ako v koalíciách s pravicovými stranami. V ekonomickej i nadstavbovej oblasti.
Čo je však hlavné, aj zásluhou výmeny na čele SNS nedošlo za ten čas k vážnejším sporom medzi väčšinovým národom a menšinami. Ale namiesto toho, aby v predvolebnej kampani Béla Bugár zdôrazňoval práve tieto motívy, dal sa zavliecť do tvrdej kritiky celého štvorročného obdobia. Tým vlastne zredukoval tie pozitíva, ktoré pre všetkých obyvateľov priniesli jeho ministri a štátni tajomníci.
Skúsený politický lišiak sa prepočítal, keď dúfal, že sa Most-Híd udrží po voľbách v poslaneckých laviciach. Preto očividne nadbiehal črtajúcej sa vládnej zostave na čele s PS/Spolu a so stranou Za ľudí. Pritom naďalej dával výrazne najavo osobné animozity k Igorovi Matovičovi, ktoré nadobudol, zrejme oprávnene, ešte v predchádzajúcom funkčnom období.
Po tom, čo z Mostu-Híd odišlo viacero slovenských politikov, Bugárov inštinkt zlyhal – spolu s výsledkami agentúrnych prieskumov. Veril, že percentuálne preskočí konkurenčný zlepenec ostatných maďarských strán. Napokon dostali oba subjekty výprask, rozdelené ostali stáť pred bránami parlamentu. Navyše Most-Híd sa bude musieť zaobísť bez finančných príspevkov štátu.
Škoda, že sa tak skončil sľubný politický projekt.