Má to však jeden háčik. Andrej Kiska sa netají svojím značne rezervovaným postojom voči Borisovi Kollárovi, a preto navrhuje vytvorenie trojkoalície bez Sme rodina. Je síce komické, že kritika zaznieva z úst človeka, ktorý doteraz nedokázal vysvetliť ani vlastnú pozemkovú kauzu, faktom však je, že Kollár má za sebou veľmi „zaujímavú“ minulosť.
Je nanajvýš otázne, či bývalý vekslák, ktorý sa podieľal na pašovaní heroínu (to prvé potvrdzujú očití svedkovia, to druhé vyplýva z archívov Ústavu pamäti národa) a ktorý mal kontakty s mafiánmi, by mal byť súčasťou vládnej koalície, ktorá sa chystá razantne zatočiť s mafiou.
Už pred štyrmi rokmi, keď sa v médiách objavili informácie, že Kollár bol poskokom mafiána Petra Steinhübela (alias Žaluďa) a na verejnosť prenikli fotografie, na ktorých bol v spoločnosti Juraja Ondrejčáka – obávaného bosa gangu piťovcov – sa hovorilo o bezpečnostnom riziku, keďže sedel v parlamentnom výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby.
Ak by teda budúca vláda mala visieť na šnúrke od gatí človeka, ktorý sa v minulosti pohyboval v podsvetí, tak nad úprimnosťou jej snáh bojovať s mafiou sa možno iba pousmiať. Je to ako urobiť capa záhradníkom…
K účasti vo vláde bude Kiska možno donútený po vyhodnotení všetkých za a proti. Hoci v prípade Kollára má pravdu, pre politického trpaslíka, akým je strana Za ľudí, by sa pobyt v opozícii mohol stať osudným.
Andrej Kiska, vzhľadom na päťpercentný výtlak strany Za ľudí, však bude mať iba obmedzené možnosti hovoriť do zloženia vlády, hlavné slovo v nej bude mať Igor Matovič.
K účasti vo vláde bude Kiska zrejme donútený po vyhodnotení všetkých za a proti. Hoci v prípade Kollára má pravdu, pre politického trpaslíka, akým je strana Za ľudí, by sa pobyt v opozícii mohol stať osudný. Ocitnúť sa v spoločnosti kotlebovcov a Smeru a kritizovať pravicovú vládu z pozície umiernenej pravicovej strany nie je práve najlepší spôsob, ako si udržať preferencie.
Vzhľadom na to, že Kiska nebol veľmi aktívny prezident a ani v kampani sa veľmi nepretrhol, je veľmi pravdepodobné, že v opozícii by sa jeho strana mohla časom úplne „vypariť“. Keďže už nekandidoval za prezidenta, no napokon si to rozmyslel, lebo chcel poraziť Roberta Fica, je dosť možné, že nebude uplatňovať svoj poslanecký mandát a z politiky napokon odíde, keďže jeho „misia“ sa takpovediac vyčerpala. Nebolo by to vôbec prekvapujúce, lebo Kiska nebol nikdy homo politicus. Túto nevýraznú stranu s „lenivým lídrom“ tak ešte čakajú krušné chvíle.
Nepochybne ešte budeme svedkami viacerých „pozičných hier“ v rámci tvoriacej sa vlády. Hoci Richard Sulík nemá zásadné výhrady voči potenciálnym koaličným partnerom, má výhrady k ekonomickému programu strany Sme rodina. Skĺbiť predstavy liberála a populistu nebude ľahké.