Bolo by to v poriadku, keby sa Fond vzájomnej pomoci aj s finančným prispením ministrov zriadil v rámci uznávaného občianskeho združenia, hoci Červeného kríža či iných humanitárnych organizácií. Ale pod hlavičkou Úradu vlády SR? Kto bude rozhodovať o tom, komu pôjdu peniaze a komu nie? Kto to skontroluje? A najmä, kto z toho zlíže smotanu?
Priehľadný „piár“ sa prejavil hneď pri zvestovaní založenia fondu. Keď diváci pred televíznymi obrazovkami očakávali informácie o boji proti zlomocnému vírusu, na tlačovú konferenciu naklusali predstavitelia troch koaličných strán. Čím menej hlasov získali vo voľbách, tým vo väčšom počte sa dostavili. Tí zo Za ľudí nezabudli pripomenúť, že ich „predseda v demisii“ Andrej Kiska ako prezident rozdával chudobným časť svojho platu. Prečo sa tam nik neobjavil za SaS, sme sa dozvedeli, keď Richard Sulík vzápätí označil premiérov nápad blackoutu za experiment, ktorý zlikviduje ekonomiku.
Na následnej schôdzi Národnej rady Matovič apeloval na opozíciu, aby odložila „politické tričká“. Za sabotáž krokov svojej vlády a politikárčenie označil logickú požiadavku poslancov za Smer, aby pri zásadných zmenách Zákonníka práce rokoval aj so zástupcami odborov a zamestnávateľov. Premiér sa však vyjadril, že otázky tripartity sa netýkajú jeho, no „pokiaľ vie“, iba ministra práce a sociálnych vecí.