Lopta bola na ich strane a keby sa chceli zachovať principiálne, mohli streliť tvrdý smeč smerujúci priamo na Kollára. Až potom by sa ukázalo, či by ho dokázal odvrátiť, alebo by urazený odišiel z ihriska. Naozaj si však niekto z nich myslel, že tento hochštapler je skutočne taký márnomyseľný, aby položil vládu? Nie, on iba blafoval. Kollár je síce „drahá nevesta“ ale v hre je oveľa viac ako jej veno.
Cynický kalkul Matovičovi síce vyšiel, no napáchané škody sú nedozerné. Od volieb prešli iba štyri mesiace, a vzťahy v koalícii sú na bode mrazu. Nebyť koronakrízy, rozpory vnútri vládneho štvorlístka by možno prepukli už oveľa skôr.
Prvá koaličná kríza ukázala, že kým jedni nie sú schopní ani zastať svoj vlastný názor, tí druhí sú schopní úplne všetkého. Klamať a vydierať a ešte sa pokrytecky oboriť na tých, čo si ich „dovolili obťažovať s nejakou férovosťou“. Súžitie týchto dvoch svetov bude neľahké. Dilema ako žiť s niekým, komu už nedôverujem, má zväčša len dve riešenia. Zaťať zuby a vydržať, čo však prináša obrovské trápenie pre obe strany, alebo odísť.
Prvá koaličná kríza ukázala, že kým jedni nie sú schopní ani zastať svoj vlastný názor, tí druhí sú schopní úplne všetkého. Súžitie týchto dvoch svetov bude neľahké. Dilema ako žiť s niekým, komu už nedôverujem, má zväčša len dve riešenia. Zaťať zuby a vydržať alebo odísť.
Ak sa podobné praktiky budú opakovať, nedá sa vylúčiť, že niekomu rupnú nervy a vláda padne. Parlamentné počty sú jednoduché. Kým odchod Kollára by koalícia s odretými ušami ešte zvládla (mala by 78 hlasov), odchod SaS a Za ľudí by razom zmenil vládu disponujúcu ústavnou väčšinu na menšinový kabinet. Nevedno, či si to sulíkovci a šeligovci uvedomujú, ale oni majú oveľa väčší „vydieračský potenciál“ ako kollárovci. Je preto nepochopiteľné, že túto zbraň patrične nevyužívajú.
Ak by sa situácia vyhrotila, je zrejmé, že predčasné voľby by vyhovovali najviac Petrovi Pellegrinimu, pretože jeho hviezda momentálne stúpa. Naopak, strana Za ľudí sa dostala mimo pásma zvoliteľnosti a pravdepodobne aj preto jej predstavitelia „držia bobríka mlčanlivosti“.
Utorkový potlesk kotlebovcov v parlamente bol však veľavravný. Nabáda k veľkej obozretnosti. Nedajme sa mýliť, že Sme rodina je momentálne súčasťou tejto koalície. Mentálny svet Borisa Kollára má rozhodne bližšie k predstavám Mariana Kotlebu ako povedzme Richarda Sulíka či Juraja Šeligu. Ich vzťah azda najlepšie vyjadruje známe príslovie – Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. A Kollár s Kotlebom predstavujú len dve strany toho istého pravicovo-populistického extrému. A svorníkom tohto súručenstva je posledný križiak Milan Krajniak, ktorého vyhranené názory iste lahodia uchu nejedného zelenokošeliara.
Po dvojtýždňovej anabáze, keď to nakoniec vzdali tí, ktorí to mysleli dobre, ale neboli schopní činu, ťahá za dlhší koniec Matovič s Kollárom. Dokedy?