Keď vám bude najbližšie volať neznáme číslo a vy budete premýšľať, odkiaľ ho tá „milá“ pani z callcentra asi má, tak je celkom možné, že práve z tohto zoznamu.
Takáto nedbanlivosť, keď sa k citlivým údajom dokáže dostať v podstate každý programátor, je obrovským hazardom s dôverou občanov. Ako majú potom veriť, že štát dokáže zabrániť úniku informácií o pohybe mobilných telefónov občanov Slovenska, ktorými na základe tzv. špehovacieho zákona disponujú hygienici?
A teraz si predstavme, že by na Slovensku fungovala aj tzv. zdravotná e-karta. Takto uniknuté údaje o zdravotnom stave by niekomu mohli poslúžiť nielen na marketingové účely, ale aj na vydieranie, a to nielen politikov, podnikateľov, ale aj diskreditáciu kohokoľvek „nepohodlného“.
Digitalizácia v zdravotníctve prináša nepopierateľné množstvo výhod. Len si spomeňme, ako sme museli tráviť čas vysedávaním v čakárni u lekára, len aby sme dostali recept. Dnes mu stačí zavolať a prostredníctvom tzv. e-receptu si lieky vyzdvihneme v najbližšej lekárni.
K pokusom nabúrať sa do nejakého systému bude dochádzať vždy. Na svete je množstvo hackerov, ktorí chcú pred ostatnými ukázať svoje schopnosti. Preto sa systémy neustále zdokonaľujú. Nie je však možné robiť doslova školácke chyby, ako sa to zjavne stalo aj v prípade aplikácie Moje eZdravie.
Žiaľ, stáva sa takmer pravidlom, že množstvo dobrých vecí, ktoré inde fungujú, na Slovensku „domrvíme“ tak, že sú skôr na škodu než na úžitok. Kedy sa to konečne zmení?