Reforma síce prišla, no z viacerých dôvodov veľký úspech nezožala. Okrem toho, scenár, podľa ktorého pôjde celá do koša, nemusí byť vôbec fikciou.
Na stole Ústavného súdu totiž leží podanie zastupujúcej generálnej prokurátorky Viery Kováčikovej. Podľa nej je novela zákona o prokuratúre spolu s ďalšími novelizáciami v rozpore s ústavou. 75-stranový dokument vyjadruje pochybnosti o zákonnosti legislatívneho procesu, pre nedodržanie procesných lehôt v NR SR. Nosným argumentom návrhu je však to, že obsadením postu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) neprokurátorom sa ohrozuje nezávislosť celej inštitúcie.
Najzaujímavejším aspektom návrhu je však žiadosť o pozastavenie účinnosti celej novely. Podľa Kováčikovej totiž nečinnosťou hrozí vážny nenapraviteľný následok – zvolenie nového generálneho prokurátora podľa neústavného zákona.
Súčasné dianie svedčí o tom, že voľba nového generálneho prokurátora sa zjavne nevyvíja podľa predstáv vládnej koalície. Uponáhľanie reformy predloženej poslaneckým návrhom si vyberá svoju daň. Tá v najhoršom scenári môže nielen oddialiť samotnú voľbu, ale aj zmariť deklarovanú očistu prokuratúry
Ak by sa Ústavný súd stotožnil s jej argumentáciou a pozastavil účinnosť novely, koalíciu by dostal do nezávideniahodnej dilemy. Tá ju však sprevádza od začiatku. Buď sa rozhodne zvoliť nového generálneho prokurátora čím skôr a po starom, alebo bude trvať na kvalite schválenej reformy a počká na verdikt súdu.
Ani jedna alternatíva však nie je výhrou. Ak by poslanci zvolili nového šéfa GP po starom, de facto by tým uznali, že ospevovaná reforma justície je irelevantná. Ak sa však rozhodnú čakať na rozhodnutie súdu, ktoré môže trvať aj mesiace, zlyhajú v stanovenom cieli dosadiť kompetentného šéfa GP čím skôr.
Čerešničkou na torte sú už len podivuhodné snahy premiéra Igora Matoviča vrhať tiene pochybností na celý proces voľby. Nepáči sa mu totiž, že jedného kandidáta – Jozefa Čentéša, navrhli viaceré oprávnené inštitúcie. Vraj ide o kartelovú dohodu, pričom by privítal, ak by sa o voľný post uchádzalo viac ľudí. Pri takýchto slovách môže mať človek dojem, že premiér je buď neznalý zákona, alebo vedome zavádza.
Návrh na kandidáta môže totiž podať aj poslanec Národnej rady. Nič teda nebránilo poslancom premiérovej eseročky OĽaNO, aby navrhli pokojne aj 53 mien a uspokojili tým požiadavky svojho šéfa. Preto si možno len ťažko vysvetliť premiérove snahy o akúsi delegitimizáciu celého procesu.
Súčasné dianie svedčí o tom, že voľba nového generálneho prokurátora sa zjavne nevyvíja podľa predstáv vládnej koalície. Uponáhľanie reformy predloženej poslaneckým návrhom si vyberá svoju daň. Tá v najhoršom scenári môže nielen oddialiť samotnú voľbu, ale aj zmariť deklarovanú očistu prokuratúry. Preto bude zaujímavé sledovať, ako Ústavný súd vyhodnotí ústavnosť celej reformy. Práve od toho závisí, či koalícia získa aspoň vrabca v hrsti, alebo jej zo strechy aj ten holub odletí.