Je to pozoruhodné, pretože tieto slovné spojenia nepoužil predseda Fico v prípade Jaroslava Haščáka. Nehovoril ani o Andrejovi Babišovi, ktorý je vlastníkom vydavateľstva Mafra. Fico sa nerozhorčoval ani nad odkúpením televízie Markíza českým miliardárom Petrom Kellnerom, ktorý zbohatol na kupónovej privatizácii.
Slová „špinavé peniaze“ a „podvodník“ dal predseda Smeru do súvislosti len s osobou Georgea Sorosa. Uchýlil sa tak k najstaršiemu triku očierňovania ľudí so židovským pôvodom na základe rasistického stereotypu. Je totiž jednoduchšie poukázať na vplyv vzdialeného miliardára, ako hovoriť o našich vplyvných miliardároch.
Verejného nepriateľa zo Sorosa takto naposledy spravil Viktor Orbán. Maďarský premiér však nie je v tejto politike sám. Po celom svete vzrástla vlna konzervatívnych politikov apelujúcich na pracujúcich, dopomáhajúc si pri tom útokmi na menšiny či rôzne zahraničné vplyvy. Vo východoeurópskom priestore by sa Fico po boku Kaczyńského a Orbána mohol zaradiť k predstaviteľom, ktorí vyzývajú na ochranu pracujúcich a dopomáhajú pri tom korporáciám.
Soros nie je lepším ani dobrým miliardárom. Spoločnosť, ktorá dovoľuje miliardárov, sa nedá nazvať demokraciou, ale oligarchiou. Takto krajiny ako Česko či USA označil americký politológ Jeffrey Winters. Koncentrácia bohatstva a moci v nich totiž nemá v dejinách obdobu. V Čechách vlastní 15 ľudí taký veľký majetok, aký má polovica obyvateľstva dohromady. Ľudia môžu voliť strany, no pre vplyv miliardárov nedokážu reálne nič zmeniť.
Dnes sa politikmi stávajú podnikatelia, ktorí chcú „riadiť štát ako firmu“. Pointou tohto prirovnania podľa Wintersa je, že nechcú počuť žiadnu kritiku, a svoje ciele chcú dosiahnuť rýchlo a bez prekážok. Štát sa stal ich firmou, už nie je spoločnou vecou (republikou), kde moc pochádza od občanov. Umením ich vládnutia je rozdeliť ľudí. Rozdeliť verejnosť, ktorá je proti oligarchom na jednej lodi.