Nečudujme sa, že mnohí lekári i sestry uvažujú o odchode. Pritom nám chýbajú dve až tri tisícky lekárov, všeobecní i špecialisti. A to nerátame tých, ktorí pracujú v dôchodkovom veku. Sestier nám chýba až 14-tisíc, keby sme chceli dohnať priemer EÚ. Minulý rok ich prišlo 350, každoročne odchádza zhruba tisícka. Zmena sa nedá urobiť zo dňa na deň, to je jasné, ale svetlo na konci tunela zatiaľ nevidno.
Tento neblahý stav nespadol z neba, nabaľuje sa roky. Maslo na hlave majú preto minulé vlády. Viac ako desaťročie sme nemali žiadnu ucelenú zdravotnícku politiku. Potrebné opatrenia nabiehali oneskorene, pomaly alebo vôbec. Z pozadia rezort riadili oligarchovia, ktorým išlo najmä o vlastné zisky. Teraz zbierame ovocie. Má riadnu trpkú chuť.
Vyhovárať sa donekonečna na minulé vlády však nemožno. V Programovom vyhlásení vlády sú iba všeobecné frázy, žiadne konkrétne kroky okrem toho, že sestrám sa zvýšia platy na 110 % priemernej mzdy. Kto tomu verí? Podrobne je zdravotníctvo analyzované v pláne obnovy. Je naň vyčlenených 1,2 mld. eur. Ani v ňom sa nedopátrame, čo a kedy sa konkrétne urobí, skôr iba všeobecné zámery.
Povedzme si na rovinu, lekárov a sestry priláka rýchlo, najmä do krízových regiónov, jedine poriadne zvýšenie platov a finančné a sociálne istoty. To sa nedá urobiť z európskych peňazí v pláne obnovy, na to musíme vyčleniť každoročne tie naše v štátnom rozpočte. Oproti iným krajinám EÚ dávame málo. To by ale vláda musela chcieť. Ak nie, zdravotníctvo skolabuje.