Pritom nové byty, zvlášť nájomné, potrebujeme ako soľ. Na Slovensku chýba 220-tisíc bytov. V nájomných bytoch žije iba okolo 10 % obyvateľov a v sociálnych iba 3 %, pričom v Rakúsku je to vyše 20 percent. Slovensko v tomto predstavuje v EÚ anomáliu, na ktorú doplácajú najmä mladí ľudia. Až 68 % ľudí vo veku 18–34 rokov žije v jednej domácnosti s rodičmi, priemer v EÚ nie je ani 50 percent. V Bratislave tak býva až 120-tisíc ľudí. Ceny bytov pritom astronomicky rastú, za rok 2020 o 11,9 percenta. A to bola kríza…
Celý projekt má vo vláde na starosti podpredseda vlády Štefan Holý. Ten chcel najprv byty stavať, rovnako ako sa stavajú diaľnice, cez štátnu firmu. Inšpiroval sa modelom v Rakúsku, našli sa však malé rozdiely, ktoré sa ukázali ako podstatné. Všetko sa muselo prekopať, byty už nemá stavať štát, ale súkromní investori (dokonca by mali prispieť financovaním aj dôchodkové fondy). Zatiaľ nevieme ako, kedy a kde.
Potrebujeme stavať rýchlo, ale aj premyslene. Nejde totiž iba o výstavbu, ale aj o regionálnu politiku, aby sa nám štvrtina Slovenska nepremiestnila do okolia Bratislavy.
Holý už vyše roka pripravuje nový zákon šitý na mieru celému projektu a tiež nový stavebný zákon. Naráža na odpor. Podpredseda vlády prišiel z biznisu, s politikou nemal skúsenosti, a to sa ukazuje teraz ako zásadné. Nevie si nájsť podporu kľúčových partnerov, málo komunikuje, nehľadá pôdu pre kompromisy. Nechápe, že ak chce v politike niečo presadiť, musí nájsť širší kompromis.
Naposledy prišli Kollár a Holý s návrhom, aby výstavba nájomných bytov bola zaťažená iba 5-percentnou sadzbou DPH. Stavebný materiál na vstupoch bude však zdanený 20 percentami. Vyznieva to, akoby sa vytvárali podmienky na lacný zisk. Pritom nevieme ani to, kto bude v bytoch skutočne bývať. Byty mal totiž rozdeľovať podľa nastavených kritérií počítačový softvér. Nie je jasné, kto bude prenajímateľom: či samosprávy, štát alebo súkromní podnikatelia, alebo všetci, podľa akého kľúča. Nevieme presne podľa okresov, kde koľko bytov chýba, kde treba primárne stavať, či sú k dispozícii pozemky. Hrozí, že sa bude stavať tam, kde netreba a naopak.
Potrebujeme stavať rýchlo, ale aj premyslene. Nejde totiž iba o výstavbu, ale aj o regionálnu politiku, aby sa nám štvrtina Slovenska nepremiestnila do okolia Bratislavy. Tá čelí akútnemu nedostatku bytov a prudkému rastu cien, rozrastá sa do šírky, na úrodnú pôdu, do kopcov. V centre sa pritom nachádza veľa tzv. investičných bytov, nie na bežné bývanie. Veľká plocha však leží ladom v areáli bývalého Istrochemu. Pôda i spodná voda sú kontaminované, nikto s tým dlhé roky nič nerobí.
Potrebujeme komplexnú štátnu bytovú politiku, na ktorej by sa zhodli všetky politické strany aj samosprávy. Záujem zo strany politikov je dlhodobo nízky. Čas pritom beží, mladí ľudia sa musia čoraz viac zadlžovať na desiatky rokov hypotékami, ak chcú niekde bývať a založiť si rodinu.