Bolo vopred jasné, že utekajúci Afganci nezamieria do USA, ale do Európy, kam je to po súši ľahšie. Európska únia opäť zaspala a naraz nevie, čo bude robiť, nemá vypracované žiadne krízové plány.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Európu, aby migrantom pomohla priamo v Afganistane alebo v susedných krajinách – Iráne, prípadne Tadžikistane, Turkmenistane a Uzbekistane. Turecko už nemá kapacity na nových migrantov. V krajine žije päť miliónov utečencov a na hraniciach s Iránom už bolo prijatých viacero bezpečnostných opatrení.
Erdogan našiel telefonicky zhodu s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, pričom tieto dve krajiny nájdu spoločnú reč len v máločom. Grécko už dokonca postavilo na tureckých hraniciach plot.
Odmietavé stanovisko zaujal aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz. V deväťmiliónovom Rakúsku žije 40-tisíc Afgancov. Podľa kancelára ide o menšinu, ktorá je neintegrovateľná. V európskych krajinách pritom žijú tisícky Afgancov, ktorí žiadajú o azyl. Mnohých ešte donedávna vracali naspäť do vlasti.
Nová väčšia vlna migrantov do Európy môže spôsobiť vo vypätej dobe veľkú nevôľu a posilniť pravicových extrémistov. To môže ovplyvniť jesenné parlamentné voľby v Nemecku aj jarné prezidentské voľby vo Francúzsku.
Jediným riešením je preto finančná a logistická pomoc susedným krajinám Afganistanu aj Turecku. To by znamenalo zmeniť prístup k Erdoganovi a najmä k Iránu. Bude s nimi EÚ schopná nadviazať vzájomnú spoluprácu, alebo bude trvať na tvrdých podmienkach? Názor USA, ktoré túto krízu spôsobili a samy nesú iba nízke náklady, by nemal byť tentoraz smerodajný. EÚ čaká skúška vlastnej suverenity a geopolitickej sily.