Hoci máme skúsenosť s prudkým nástupom druhej vlny pred rokom, politici sa dlho tvárili, akoby tu už ani žiadny covid nebol. Riešili rôzne zástupné problémy, viedli medzi sebou žabomyšie vojny, a to najpodstatnejšie prehliadali.
Lenže s príchodom jesene začala krivka pozitívnych prípadov prudko stúpať a my opäť stojíme pred otázkou, ako ďalej. Zdá sa, že jediný spomedzi politikov, kto nestrká hlavu do piesku, je minister Lengvarský, ktorý opakovane navrhol trojtýždňový lockdown pre všetkých – zaočkovaných i nezaočkovaných.
Minulý týždeň vláda prišla s polovičatým riešením, no zdá sa že tento týždeň už pocit zodpovednosti zvíťazil. Slovensko tak s najväčšou pravdepodobnosťou čaká dvoj- či trojtýždňový lockdown. Tak ako v mnohých iných prípadoch, aj teraz sa potvrdilo, že až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti, politici sa začnú správať racionálne.
Napokon, už nebolo príliš na čo čakať. V Rakúsku, kde situácia nie je taká kritická ako u nás, už lockdown zaviedli a o takomto opatrení uvažujú aj v Česku. Bolo by však naivné myslieť si, že o dva či tri týždne bude po probléme. Ani lockdown nie je zázračný všeliek, ktorý nadobro zlikviduje pandémiu: je to len krátkodobý prostriedok, ktorý na čas zamedzí šíreniu koronavírusu a pomôže už aj tak preťaženým nemocniciam.
Dôležitá je odvaha. Tú zatiaľ slovenskí politici nemajú. Niekedy však musí niekto prísť, buchnúť po stole a jasne povedať: Stačilo! Tak ako to urobila prezidentka Zuzana Čaputová v emotívnom prejave, keď vyzvala na lockdown pre všetkých. Buďme vďační za to, že máme aspoň ju, keď už ostatní politici vedú preteky o najväčšie ego a sledujú len preferencie.
Skutočne účinné riešenie spočíva v očkovaní. Ideálne by bolo, keby malo podobu celoplošného povinného očkovania, tak ako v Rakúsku, aby sme dosiahli takú zaočkovanosť, ktorá nás ochráni. Na to by však museli vo vláde sedieť skutoční politici, ktorí majú odvahu presadiť aj nepopulárne veci, a nie zmeska populistov, konjukuralistov a slabochov.
Preto ak by sa podarilo presadiť povinné očkovanie aspoň pre vybrané skupiny obyvateľstva – zdravotníkov, policajtov, a najmä ľudí nad 60 rokov, bol by to malý zázrak.
Nesmieme však zabúdať, že v minulosti sa už viackrát stalo, že to, čo sa nám sprvu javilo ako nemožné, sa časom stalo skutočnosťou. A tak to môže byť aj s očkovaním. Napríklad v Nemecku, kde situácia tiež nie je veľmi dobrá, už povinné očkovanie prestáva byť tabu a otvorene sa už diskutuje o rôznych možnostiach.
Dôležitá je odvaha. Tú zatiaľ slovenskí politici nemajú. Niekedy však musí niekto prísť, buchnúť po stole a jasne povedať: Stačilo! Tak ako to urobila prezidentka Zuzana Čaputová v emotívnom prejave, keď vyzvala na lockdown pre všetkých. Buďme vďační za to, že máme aspoň ju, keď už ostatní politici vedú preteky o najväčšie ego a sledujú len preferencie.
A možno nás nabudúce prekvapí a povie: Poďme sa povinne očkovať!