Rovnako v Nemecku. Tam sa o novej vláde rokuje už vyše dvoch mesiacov. Pritom nová, semaforová koalícia červených sociálnych demokratov, žltých liberálov a zelených sa zosnovala do dvoch týždňov po voľbách. Tá česká vlastne do 24 hodín.
Pre nás tak trochu nepochopiteľné. O čom sa dohadujú? Nuž, na rozdiel od našich strán tam budúci koaliční partneri rokujú o spoločných postojoch, názorových rozdieloch, riešeniach, detailoch, časovom harmonograme. Vylaďujú sa styčné body, aby si počas vládnutia neskákali do vlasov. V Nemecku najprv rokovali menší partneri, liberáli a zelení, aby si vyjasnili, či sú schopní spolunažívať v nejakej spoločnej koalícii.
U nás? Koalície sa zbúchajú do dvoch týždňov: programová zhoda nahrubo a rozdelenie postov. Výsledok? Pri každej koalícii sme svedkami permanentných hádok o hocktoré opatrenie, reformy vo všetkých rezortoch. Šlendriánstvo, túžba po moci u našich politikov je nadradená službe občanovi.
V Česku sa deje ešte jedna u nás vylúčená vec. Novým premiérom sa stal profesor politológie, ministri by mali byť učitelia zemepisu, dejepisu, matematiky, hudby, na vysokých školách, novinár, primátor, starosta. Obyčajní ľudia za kormidlom, nielen ako marketingové sirény na volebných kandidátkach.
Našťastie sa nám zatiaľ vyhýbajú opačné neduhy. Vo Švédsku nová premiérka podala demisiu v deň svojho vymenovania. V Taliansku sa utvorila po voľbách už tretia vláda. V Belgicku a Holandsku sa nové koalície dohadujú mesiace až roky. Staré vlády si užívajú moc bez demokratického mandátu voličov a bez hanby…