V princípe sa núkajú len dve riešenia, ako zastaviť rapídne starnutie populácie – na jednej strane sú to rôzne pronatalitné opatrenia, ktoré má v rukách štát. Na strane druhej je to migrácia. Mnohí pristupujú nekriticky k jednému alebo druhému riešeniu, no zatracovať nemožno ani jedno.
Migrácia je na Slovensku zatiaľ len veľmi okrajový fenomén. Povolenie na pobyt malo u nás minulý rok 150-tisíc cudzincov, čo je takmer najmenej v rámci EÚ. Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje len 2,75% . Vo väčšine prípadov ide o občanov susedných krajín. Za daných okolností preto o nejakej riadenej migrácii, ktorá by k nám lákala kvalitné mozgy – lekárov, inžinierov a iných vysokokokvalifikovaných odborníkov – zatiaľ nemôže byť ani reči.
Hoci počet zamestnaných cudzincov v SR od nášho vstupu do EÚ vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 69 012 v decembri 2020, v ich prípade možno hovoriť skôr o „gastarbeitroch", ktorí sem prídu za účelom krátkodobého zárobku a neplánujú sa u nás natrvalo usadiť. Najpočetnejšiu skupinu tvoria dlhodobo Ukrajinci (cca 19-tisíc) po nich nasledujú Srbi (cca 10-tisíc) a tretí sú Rumuni ( cca 7,5 tisíc).
Pokiaľ by sa podarilo zastaviť odliv mozgov, tak by sme tým zabili dve muchy jednou ranou: získali by sme kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by pravdepodobne mala u nás aj potomkov, čím by sa zmiernil demografický prepad. Aj preto je napríklad dôležité zreformovať naše VŠ, aby najlepší neodchádzali preč.
Vzhľadom na to, že podľa analýz demografov by sme na „zmladenie“ populácie potrebovali státisíce, ak nie milióny, migrantov, a tí by sa tu museli usadiť natrvalo, tak 70-tisíc cudzincov je doslova kvapka v mori.
Na druhej strane aj migrácia má svoje limity. To si veľmi dobre uvedomujú napríklad v Dánsku, kde sa k nej stavajú rezervovane aj ľavicové vlády. „Sociálnodemokratický štát blahobytu je možné udržať iba vtedy, ak migráciu budeme mať pod kontrolou,“ povedal pre britský magazín The Economist Mattias Tesfaye, dánsky minister pre imigráciu a integráciu, ktorého otec je sám utečenec z Etiópie a dodal: „Moslimovia sú vítaní. Ale nemôžeme sa stretnúť niekde uprostred medzi šaríou a dánskou ústavou. Tak to nefunguje.“
Pokiaľ ide o migráciu, tak Slovensko je dlhodobo skôr v pozícii „exportéra“. Po našom vstupe do EÚ v roku 2004 nastal masívny odliv pracovnej sily do západnej Európy. Čo je však ešte horšie, Slovensku patrí smutný primát v počte študentov, ktorí študujú mimo svojej rodnej krajiny.
Pokiaľ by sa podarilo zastaviť tento odliv mozgov, tak by sme tým zabili dve muchy jednou ranou: získali by sme kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by pravdepodobne mala u nás aj potomkov, čím by sa zmiernil demografický prepad. Aj preto je napríklad dôležité zreformovať naše VŠ, aby najlepší neodchádzali preč.