Najmä Slovensko, ktoré dováža zhruba 90 percent plynu z Ruska, tvrdo spalo. Zo sna nás prebudila až Putinova agresia na Ukrajine. Veľkohubé vyhlásenia našich politikov, že sa máme okamžite odstrihnúť od dodávok ruského plynu, síce nič nestoja, no ani nič neriešia.
Mali sme dostatok času na to, aby sme našli alternatívnych dodávateľov ropy a plynu, no najmä aby sme začali viac využívať obnoviteľné zdroje energie (OZE). Viac ako dekádu, počas ktorej sme sa mohli stať energeticky sebestačnejšími, sme však trestuhodne premrhali.
Pre porovnanie, kým napr. také Švédsko má až 60 % energie z OZE, Slovensko len 17 %. V prípade, že Rusi zatvoria kohútiky plynu, je zrejmé, ktorú z týchto dvoch krajín to viac zabolí.
My sme takí neschopní, že doteraz sme nedokázali spustiť ani len tretí a štvrtý blok JE v Mochovciach. Tá podľa pôvodných plánov mala fungovať už v r. 2012! Z dostavby Mochoviec sa stal doslova nekonečný príbeh.
Aj keď je nanajvýš žiaduce, aby sme neboli závislí od ruského plynu, v priebehu niekoľkých mesiacov nemôžeme dobehnúť to, čo sme zanedbávali dlhé roky. Neklamme sami seba.
Mali by sme si vysúkať rukávy a konečne začať robiť to, o čom už dlhé roky iba rozprávame. V prvom rade by politici mali predložiť realistický plán ďalšieho postupu. Presadiť legislatívu, aby zo solárnej energie, bioplyniek a spaľovní biomasy neprofitovali iba oligarchovia, ale aby tieto zariadenia prispeli k našej energetickej sebestačnosti. Aby sa solárne panely a tepelné čerpadlá stali povinnou súčasťou pri výstavbe nových domov. Aby sa konečne začal využívať potenciál geotermálnej energie.
A nejde len o ropu a plyn z Ruska. Hoci v r. 1973 sme boli súčasťou sovietskeho bloku, takže ropný šok sa nás nedotkol, mali by sme sa usilovať o to, aby sme neboli závislí od žiadnych zdrojov mimo EÚ. Len tak zabezpečíme energetickú bezpečnosť únie.