Ak Putin považuje za najväčšiu tragédiu svojho života rozpad Sovietskeho zväzu a chcel ho v nejakej podobe obnoviť, tak dosiahol pravý opak. Odpoveď na otázku, či je pre niektorú z krajín bývalého ZSSR výhodné udržiavať úzke väzby s Ruskom, je po 24. februári jasná. Nie je. Ukrajinci a Gruzínci, spolu s Moldavcami sa budú ešte viac usilovať o integráciu so Západom. A keď raz padne Lukašenkov režim, tak je viac než isté, že ich budú nasledovať aj Bielorusi.
To isté platí aj v prípade rozširovania Severoatlantickej aliancie. „Špeciálna operácia“ mala zabrániť vstupu Ukrajiny do aliancie. Kyjev sa možno jej členom tak skoro nestane, no neutrálne Fínsko a Švédsko už jednou nohou v NATO sú. Jedno zlyhanie za druhým…
Keďže Ukrajincom ide o prežitie ich národa, tak bojujú ako o život (čo sa o Rusoch povedať nedá). Nebolo by to prvýkrát, keď by Dávid porazil Goliáša. Napokon, obe veľmoci – USA aj ZSSR – už dostali lekciu. Američania prehrali vojnu vo Vietname a Rusi v Afganistane, takže v Moskve sa môžu pripraviť na dlhú „partizánsku“ vojnu, na konci ktorej ich čaká potupná prehra. Bude ich to stáť nielen množstvo peňazí, ale aj stratu reputácie, pretože krajina sa ocitne v izolácii.
Vzhľadom na propagandu, ktorú v súčasnosti Kremeľ šíri, si bude musieť Putin pripraviť vysvetlenie, prečo tento konflikt vôbec rozpútal. Lebo táto vojna bola úplne zbytočná.
Sny o obnove impéria sa skončia debaklom, ľudia namiesto chvály nebudú mať pre Putina pekné slovo. Stálo to za to?