Či už to bol zámer, aby sa ešte viac nešírila panika, alebo len klasické slovenské šlendriánstvo, je minimálne zvláštne, že o takej závažnej veci, ako je pozastavenie dodávok ropy, obyvateľov Slovenska takmer týždeň nik neinformoval. Nebyť ruskej spoločnosti Transnefť, možno by sme sa o vzniknutom probléme ani nedozvedeli. Predstavitelia štátu si asi mysleli, že vodiči by zobrali benzínové pumpy útokom a v krajine by nastal chaos. Je pravda, že ľudia sa v takýchto situáciách zvyknú správať iracionálne, no ak dostanú jasné vysvetlenie, dá sa chaosu vyhnúť.
V každom prípade sme zistili, že kohútik na ropovode môžu zavrieť nielen v Moskve, ale aj v Kyjeve. Vojna u nášho východného suseda sa asi tak skoro neskončí a táto situácia sa môže hocikedy zopakovať. Slovensko má síce výnimku na embargo ruskej ropy, ktorá začne platiť v EÚ od decembra, no čo nám to bude platné, keď dodávky ropy jednoducho stopne druhá strana?
Byť v neustálom napätí, že zajtra môže byť benzín na prídel, nie je žiadna výhra. Ľudia na Západe si to vyskúšali na vlastnej koži už v roku 1973, keď členovia OPEC vyhlásili embargo na vývoz ropy do krajín, ktoré počas Jomkipurskej vojny podporovali Izrael. Ropný šok však vtedy trval iba pár mesiacov, a hoci ceny „čierneho zlata“ prudko vzrástli, čo prinieslo hospodársku recesiu, život sa postupne dostal do starých koľají. A to aj vďaka tomu, že sa objavili nové náleziská ropy v Severnom mori.
Štát by mal tlačiť na to, aby MOL čím skôr investoval do zmeny technológie v bratislavskej rafinérii. Pre spoločnosť, ktorá v roku 2020 vykázala čistý zisk 1,7 mld. eur, by 290 miliónov eur nemal byť žiadny problém.
Slovensko je však na 100 percent závislé od ruskej ropy, a čo je ešte horšie, naše rafinérie nie sú schopné spracovať iný typ než ťažkú uralskú ropu Urals.
Napriek hroziacej odstávke ropy, ktorú v roku 2009 riešila aj Bezpečnostná rada SR, napriek tomu, že sa dovoz cez ropovod Družba v roku 2019 na niekoľko týždňov zastavil, pretože niekto v Rusku kontaminoval ropu veľkým množstvom chloridov, napriek tomu, že Rusko po invázii na Krym nemohlo byť už viac vnímané ako spoľahlivý partner, nikto neriešil otázku diverzifikácie zdrojov. Pritom Česi a Poliaci uplynulú dekádu využili na to, aby znížili svoju závislosť od ruskej ropy tým, že upravili svoje rafinérie. Nám sa to všetko teraz vracia ako bumerang a drží nás v napätí, čo bude zajtra, o týždeň, o mesiac.
Od roku 2005, keď MOL ovládol Slovnaft, zarobil slušný balík peňazí a teraz na lacnej ruskej rope zarába ešte viac. Štát by mal preto všetkými prostriedkami tlačiť na to, aby MOL čím skôr investoval do zmeny technológie v bratislavskej rafinérii. Hovorí sa o zhruba 290 miliónoch eur, čo by pre spoločnosť, ktorá v roku 2020 vykázala čistý zisk 1,7 miliardy eur, nemal byť žiadny problém. Tak na čo čakať?