Povedala to v čase, keď sa v Prahe zišlo 44 štátnikov v rámci Európskeho politického spoločenstva. Stretnutie inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron s ideou hľadania bezpečnosti v Európe. Že bez zapojenia Ruska tento stav nenastane, je každému súdnemu človeku zrejmé. Nič na tom nezmenil ani ukrajinský zásah Kerčského mosta a následná ruská pomsta v podobe barbarského bombardovania civilných cieľov.
To len dokazuje, že Kremeľ je v úzkych a okamžite by privítal zastavenie bojov a rokovania. Naznačujú to aj vyhlásenia tureckého prezidenta Erdogana. Pre Ukrajincov by bolo zbabelé, keby v čase ofenzívy pristúpili na pre nich nevýhodný mier. Lenže momentálne nie najmenšie straty medzi vojakmi môžu rovnako ako na ruskej strane ovplyvniť ich odhodlanie. Totálne víťazstvo jednej alebo druhej strany je nepravdepodobné. Čím viac budú Rusi strácať, tým viac sa budú uchyľovať k podlým útokom. Použitie zbraní hromadného ničenia nemožno brať ako bluf. Pred tým varovala aj Merkelová.
Ako teda ďalej? U nás prevládajú skôr emóciami ovplyvnené radikálne názory. Najradšej by sme navždy videli Rusko na kolenách. Palácový prevrat v Kremli a nástup nového Gorbačova je nateraz skôr zbožné prianie. Ani to by na situácii veľa nezmenilo. Bez bezpečnostných záruk Rusku pokrok nenastane. Naopak, my musíme vybudovať (ako obvykle v dejinách) voči dobyvačným nájazdníkom novodobé hradby a priekopy. Čo to konkrétne znamená, o tom by sme mali diskutovať.
Zhadzovať zo stola by sme nemali ani prípadné referendá pod dohľadom OSN. Kto totiž neverí, že Ukrajinci by na anektovaných územiach (vrátane Krymu) nevolili slobodnú Ukrajinu, ale nedemokratické Rusko, ten neverí v civilizačnú silu Západu. A to by bolo smutné.