Už to, že sa všetci dohodli, je výnimočné. Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger navrhoval, aby rozhodnutie odložili na marec. Pritom im prezidentka dala verejne jasné ultimátum do konca januára a pohrozila vymenovaním úradníckej vlády. Heger, ktorý je premiér iba z jej vôle, si ju dovolil bez akejkoľvek úcty k funkcii prezidenta ignorovať. Až keď Boris Kollár pohrozil, že prezidentka myslí vymenovanie nového predsedu vlády vážne, Heger, Matovič a Sulík sa dohodli na zmene ústavy a septembrovom termíne. Aj to si vyžadovalo rôzne ústupky, pretože niektorí poslanci (Za ľudí) – ako sa už stalo zvykom – podmieňovali podporu volieb nezmyselnými podmienkami.
Od roku 1990 sa nikto takto okato a urputne nedržal vládnych stoličiek a moci ako teraz Matovičova družina. Vláda nemá podporu Národnej rady, jej právomoci sú obmedzené, ľudia požadujú čo najskôr predčasné voľby a politici bývalej štvorkoalície sa tvária, akoby sa nič nedialo. Na svoju falošnú výnimočnosť a dôležitosť si až príliš privykli.
Prečo si myslíme, že zosadená vláda pri kormidle nasledujúcich deväť mesiacov je niečo štandardné a demokratické?
Keď v roku 2011 padla vláda, konali sa voľby za štyri mesiace, v roku 2006 do polroka. Vtedy nebol dôvod meniť na krátky čas premiéra, všetci akceptovali realitu. V Česku, keď padli vlády v rokoch 1997, 2009 a 2013, prezidenti – aj Havel, aj Klaus, aj Zeman – vymenovali na pol roka do volieb úradnícku vládu.
Prečo dnes, keď krajinu riadi bezpochyby najmenej kompetentná, často amatérska, chaotická, rozhašterená vláda, o úradníckej vôbec neuvažujeme? Prečo si myslíme, že zosadená vláda pri kormidle nasledujúcich deväť mesiacov je niečo štandardné a demokratické? Pritom nám koaliční politici v praxi mnohokrát ukázali znásilnenie demokracie v priamom prenose. Jediný účinný liek na túto nevídanú spupnosť a namyslenosť je odrezať ich od moci, na ktorú už podľa ústavy nemajú právo. V rukách to má prezidentka.
Pozor, je tu ešte jedna alternatíva. Richard Sulík má možno v zálohe tajného žolíka. Po schválení rozpočtu sa chválil, že to bol jeho tajný plán, ako dostať Matoviča preč z vlády. Preto nateraz nie je úplne vylúčené, že po schválení ústavných zmien o predčasných voľbách a odhlasovaní septembrového termínu prekvapí s návrhom vyslovenia dôvery staronovej menšinovej (po rekonštrukcii na niektorých ministerských postoch) vláde v Národnej rade.
V nasledujúcich deviatich mesiacoch bude naša demokracia vystavená veľkým skúškam odolnosti. Ani jeden variant vývoja nie je dobrý, nielen pre nahlodávanie demokracie, ale aj pre napätú atmosféru v spoločnosti. Veľa bude závisieť na prezidentke. Je to de facto jej vláda. Pokiaľ koalícia bude vo vláde naďalej predvádzať to, čo v minulosti, Zuzana Čaputová by nemala váhať a vymenovať úradnícku vládu. Ak už nič, vniesla by do spravovania krajiny na čas profesionalitu a pokoj. A to nie je nateraz málo.