To potvrdila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá formuláciu označila za nešťastnú. To v žiadnom prípade neospravedlňuje kroky Orbánovej vlády. Ani falošnú reakciu Igora Matoviča a Györgyho Gyimesiho.
Minister Káčer si asi neuvedomil, čo v podstate povedal. Obvinil členskú krajinu NATO a EÚ, že v prípade Putinovho úspechu na Ukrajine by mala územné nároky voči inej členskej krajine. Preložené: NATO a EÚ nie sú garantmi mieru a bezpečnosti v Európe, aspoň v členských krajinách. To je silná káva.
Áno, medzi členskými krajinami NATO Tureckom a Gréckom to často iskrí. Grécko ako členský štát EÚ sa môže spoľahnúť na našu podporu. Práve medzinárodné inštitúcie by mali viesť k tomu, že akékoľvek historické spory rozdúchavané skrytými túžbami budú pod diplomatickým nátlakom členských krajín vopred paralyzované. Toto de facto dlhoročný diplomat Káčer nepriamo spochybnil.
To nič nemení na tom, akú politiku vedie Orbánova vláda. Nákupy pôdy a budov na Slovensku, či provokatívne fotenie sa s mapou veľkého Uhorska je neakceptovateľné. Vyžaduje si tvrdý postoj. Lenže koľko slovenským inštitúciám trvalo, kým prišli na to, že maďarská vláda tu prostredníctvom nastrčených inštitúcií skupuje nehnuteľnosti?
Orbán je profesionálne veľmi zdatný politik. Vie, čo si môže dovoliť. Napriek valiacej sa kritike z Bruselu, ako aj z najvyšších miest členských krajín vždy dokázal z problémov umne vykorčuľovať. Žiadna veľká hrozba sa doposiaľ nenaplnila. Orbán vie, kam môže zájsť a necháva si vždy otvorené zadné dvierka. Už by sme to mali konečne pochopiť.
Vnútorne rozvrátená krajina, kde si už ani diplomati nedokážu zachovať striedmosť, nemôže mať v zahraničí rešpekt. Orbánove kroky v poslednom období to len dokazujú.
Voči Slovensku si dovoľuje aj preto, lebo vidí, aké je rozhádané a nejednotné. Na politickej scéne jedna kríza strieda druhú. Kým Maďarsko štedro podporuje kultúrne spolky v zahraničí, tak namiesto kritiky sa pýtajme, ako my podporujeme zahraničných Slovákov (už len v porovnaní s Českom)? Postavenie malej krajiny vo svete, okrem stabilného vývoja a jednoty, určuje aj tzv. kultúrna diplomacia. Ako podporujeme našu kultúru (nielen tú ľudovú)?
Výroky Matoviča a Gyimesiho už nemá ani cenu komentovať. Od Matoviča ide o faloš, pretože v minulosti sám Orbánovu politiku kritizoval. Keď sa pred rokom podobne ako Káčer vyjadril Boris Kollár, mlčal. Pri objednávkach vakcíny Sputnik V sa vtedajší premiér správal ako mopslík Orbána a Putina.
Reakcia Káčera, že Matovič je nikto, je tiež nechutná. Iba dokazuje úbohosť slovenskej politiky naprieč celým spektrom. Aj ministri by si mali ctiť základné demokratické pravidlá. Matovič je stále predsedom najsilnejšej koaličnej strany vo vláde, v ktorej Káčer sedí. Pokiaľ sa ho Heger voči svojmu predsedovi v OĽaNO zastal, tak vysiela signál, že už sa necíti byť členom hnutia. Koho potom táto vláda bez dôvery zastupuje? Je to úradnícka vláda? Kto tu vlastne vládne?
Takto vnútorne rozvrátená krajina, kde si už ani diplomati nedokážu zachovať striedmosť, nemôže mať v zahraničí rešpekt. Orbánove kroky v poslednom období to len dokazujú. Preberme sa.