Vôbec pritom nejde o to, či to tie bankové domy zvládnu, alebo nie. V skutočnosti to zvládnu. Platí to o to skôr, že sa našiel „dospelák v miestnosti“ a vznikol návrh, aby sa odvod platil až od nasledujúceho rozpočtového roku. Lebo právna istota v štáte a tak.
Príbeh tohto odvodu sa presunul z kapitoly o tom, či to firmy zvládnu, na kapitolu o tom, čo celá táto situácia hovorí o premiérovi a ministrovi financií v jednom, o Eduardovi Hegerovi. V roku 2020 sa s bankami dohodol, že zruší bankový odvod a ďalší do roku 2024 nezavedie. Približne v tom čase banky súhlasili, že umožnia pandemický odklad splátok. Štát na to potreboval ich súhlas, pretože im vstupoval do podnikania. Necháme bokom, že odklad splátok bol výhodný aj pre samotné banky, ktoré to mohli ešte komunikovať ako ústupok. Nesplácaný úver je totiž situácia, v ktorej prehrávajú všetci, aj banka, aj dlžník.
Heger si na dohodu s bankami pamätá, preto nesúhlasí, aby odvod platili. To „rešpektuje“ aj Milan Vetrák, ktorý novelu predkladá. On preto banky do odvodu nezahrnul, no otvorene hovorí, že tam patria. Zároveň nevylučuje, že podporí návrh, ktorý tam banky zahrnie, ak taký príde. Prišli dva. Jeden z nich od poslanca Čepčeka, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO.