Plánovaný balík peňazí na obnovu sanitiek sa presúva nemocniciam. Trojjediný Eduard Heger po audite na ministerstve zdravotníctva uviedol, že nemocnice sú vyššia priorita a že obstarávanie sanitiek by trvalo pridlho.
Komora záchranárov tento krok, pochopiteľne, kritizuje. Peniaze boli už schválené Bruselom, pričom „niekto po dvoch rokoch ničnerobenia zistí, že sa sanitky nestihnú obstarať”. To, že naše sanitky na tom nie sú najlepšie, potvrdzuje samotný obsah plánu obnovy, v ktorom sa uvádza, že vozový park záchrannej zdravotnej služby nevyhovuje požiadavkám včasnej a kvalitnej záchrannej služby. „Väčšina vozidiel má nájazd kilometrov v rozpätí 400-tisíc až 500-tisíc. Tento stav priamo ohrozuje bezpečnosť pacientov.”
Ako to však už býva zvykom, problém najpravdepodobnejšie vyfučí alebo ho prebije ešte niečo horšie. Ako napríklad správa, že parlament neschválil novely zákonov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom čerpania 1,7 miliardy z plánu obnovy.
Parlamentom neprešli zákony o pláne obnovy, krajinnom plánovaní či o konkurze. Reformy, ktoré prešli vládou, na striedačku potápala Sme Rodina, SaS či Igor Matovič… Školský zákon zas minister stiahol pre neistú podporu.
Buď boli zákony zle napísané, čo potom nie je žiadna sláva, keď ich vláda schválila, alebo ich niektorí poslanci účelovo potopili, aby si mohli napríklad kopnúť do premiéra a vlády. Nezabezpečenie podpory kľúčovej legislatívy je totiž najmä Hegerovou chybou. Takto to potom vyzerá, keď niekto sedí na troch vládnych stoličkách a zároveň rozbieha novú stranu…
Slovensko má však šťastie, že nie je ešte neskoro a s plánom obnovy to nie je úplná katastrofa. Sme totiž pozitívne hodnotení zo strany Európskej komisie, a tak neplatí, že to je celé v troskách. To, či to dotiahneme do úspešného konca, je v rukách politikov. Hádam si uvedomia, že hazardovať s osudom Slovenska v mene politického boja nie je tým najrozumnejším riešením.