Koaličný potenciál Smeru je dnes malý. K otvorenej spolupráci s ním sa hlási iba extrémne pravicová Republika a SNS, ktorá zatiaľ zostáva v prieskumoch pred bránami parlamentu. Odídenci zo Smeru, Hlas-SD, zatiaľ príliš naklonení ku koalícii s Ficom nie sú. Najmä Peter Pellegrini sa nechce dostať opäť do područia svojho bývalého šéfa. Veď aj preto hlasisti odišli zo svojej materskej strany. Lenže lavírovanie a skryté nadbiehanie pravicovo-liberálnym stranám berie Hlasu voličov. V členskej základni narastá nepokoj. Veď viacerí ľavicovo orientovaní odišli zo Smeru aj z karieristických pohnútok a stavili na Pellegriniho. Domnievali sa, že Smer je navždy politicky odpísaný.
Aj samotný Fico začal voličom a členom Hlasu nadbiehať. Okrem toho, že je razantný a dobre hrá na sociálne témy, vysáva všetkých nespokojných ľudí, ktorí nechcú mať nič spoločné s bývalými koaličnými či opozičnými pravicovými stranami. Zároveň predseda Smeru, ktorý z čisto taktických dôvodov stavil pri pandémii, vakcinácii a vojne na Ukrajine na hoaxy, lži a polopravdy so zvyšujúcimi šancami návratu na premiérsku stoličku, začína uberať z plynu. Naraz sú už EÚ a NATO pre Slovensko životne dôležité. Nie je to prekvapenie, veď sám tým bludom, čo posledné roky hlásal, nemohol veriť.
Nikto tu nechce hájiť kauzy a štýl vládnutia Smeru, no s preháňaním, démonizáciou a škatuľkovaním na dobrých a zlých by sme mali brzdiť. Je to rovnaký druh populizmu s apelom na emócie a pudy, ako používa druhá strana.
To nič nemení na fakte, že jeho koaličný potenciál sa stále blíži k nule. Sme rodina zatiaľ lavíruje. Keďže sa v tomto volebnom období Boris Kollár a Fico viackrát podržali, nedá sa vylúčiť povolebná spolupráca. A podľa prieskumov by Smer, Hlas a Sme rodina získali aj bez Republiky v parlamente väčšinu.
A to je dôvod, že sa opäť začína strašiť Ficom, návratom mafie a „obludnej“ korupcie. „Postkoaličné“ strany tak môžu šikovne zakryť svoje trojročné babráctvo pri riadení krajiny a ako čarovným prútikom odviesť pozornosť inde. Matovič sa k vláde už nehlási (iba keď mu to vyhovuje), hrá sa na opozičníka. Rovnako tak Richard Sulík, ktorý je otcom súčasného mnohomesačného bezvládia.
Nikto tu nechce hájiť kauzy a štýl vládnutia Smeru (pozrime sa však aj do Izraela, Talianska, Veľkej Británie), no s preháňaním, démonizáciou a škatuľkovaním na dobrých a zlých by sme mali brzdiť. Je to rovnaký druh populizmu s apelom na emócie a pudy (i vzdelanejších ľudí), ako používa druhá strana. Na umelé vyvolávanie hystérie nakoniec doplatíme všetci (najviac na nej „zarobí“ Matovič).
Prirovnávanie Fica k diktátorovi Lukašenkovi a Erdoganovi sú za čiarou. Kaczynski sa už taktne vynecháva – bližšie k nemu majú totiž kresťanskí fundamentalisti na čele s Matovičom. A pokiaľ ide o Orbána, ktorého talent získať a udržať moc inšpiruje nielen Fica, je tu jeden háčik – Fidesz ťaží aj z iného volebného systému v Maďarsku.
Ani Fico zatiaľ nemôže dvíhať ruky nad hlavu. V minulosti sľubné čísla aj vlastnými chybami nepretavil do dobrého volebného výsledku, čoho si musí byť vedomý. A až do volieb budú nad ním ako Damoklov meč visieť rôzne smerácke kauzy a obvinenia.