Podľa sudcov Zsuzsová zorganizovala vraždu novinára Kuciaka, pri ktorej bola zavraždená aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, ako aj nevykonané vraždy prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Zsuzsová, ktorá žila z „milodarov“ Kočnera, mala sama zorganizovať, zabezpečiť, kúpiť zbrane a poskytnúť peniaze na prípravu a realizáciu vrážd.
Odkiaľ vzala peniaze? Hoci bola spoločníčka v niektorých firmách so zahraničnou účasťou (Maďarsko, Taliansko), o ich pozadí sa nič nevie ako ani o činnosti. Komunikácia z Threemy dokazuje, že bola finančne závislá od Kočnera. Ako to mala vedieť dať všetko dokopy, keď doteraz v profesionálnom živote nepredviedla žiadny mimoriadny intelektuálny výkon? Ak má skryté vysoké IQ, dúfajme, že sudcovia majú na to dôkaz.
A aký mala panebože motív? Tu zíva prázdnota. Prečo by to mala robiť, len tak rozdávať peniaze na likvidáciu novinára a prokurátorov, s ktorými neviedla žiadny spor? Pri argumente súdu, že len preto, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, sa zastavuje rozum. A že by kontroverzný podnikateľ a dnes aj odsúdený podvodník o tejto jej „akcii“ na vlastnú päsť nič netušil? Ani najnápaditejších detektívkach by skúsení autori neprišli na takúto verziu.
Keď totiž Zsuzsová bola obvinená z organizácie vraždy, bez vedomia Kočnera, tak prečo s ním tak čulo komunikovala a stretávala sa práve v inkriminovanom čase?
Reťazec nepriamych dôkazov opäť nezabral. Sudcovia pravdepodobne – ako je to bežné v praxi– niektoré relevantné dôkazy a argumenty proste neprijmú, nech už sú akokoľvek relevantné. Nepomohla ani odkrytá šifrovaná komunikácia cez aplikáciu Threema. Veď esemesky v náznakoch sú nepresvedčivé, pritom každému len trochu inteligentnému človeku je jasné, že keď pácham zlo, tak nebudem o tom hovoriť, ani písať otvorene. Stretnutia neboli stretnutia. A keď áno, predsa boli o niečom inom. Keď totiž Zsuzsová bola obvinená z organizácie vraždy, bez vedomia Kočnera, tak prečo s ním tak čulo komunikovala a stretávala sa práve v inkriminovanom čase?
Otázkou zostáva, či aj pri prvom procese vytýkaný nedôsledne vyskladaný presvedčivý reťazec nepriamych dôkazov voči Kočnerovi vyšetrovatelia „opravili“. Pretože práve na tom stavala obhajoba. A chyba sa možno stala hneď na začiatku, keď sa šilo príliš horúcou ihlou a niektoré dôkazy sa podcenili.
Vražda bola dobre zosnovaná, ako matrioška. Objednávateľ, dvaja sprostredkovatelia, realizátori. Dokazovať sa dá iba ťažko. Šťastie bolo, že Kuciak nebol unesený, respektíve zlikvidovaný a telo odvlečené niekam na neznáme miesto, ako sa to stalo pri novinárovi Pavlovi Rýpalovi (Kuciak nebola jediná obeť z radov novinárov na Slovensku). Po výbornej práci polície , ktorá pracovala na plné obrátky, prokuratúry, spolupráce Eurojustu a Europolu, sa dokázalo v rekordnom čase prípad objasniť. Aj prelomením šifrovacieho systému Threema.
Nezavážil ani morálny profil Mariana Kočnera, jeho trestné činy, podvody, obvinenia, obžaloby. Vyšla mu obrana logikou, ktorá zaberá najmä na milovníkov a obete rôznych konšpiratívnych teórií. Prečo by si mal objednávať vraždu, ktorá mohla na neho vrhnúť tieň? Aký by mal zmysel „odpratať“ novinára, ktorý mu vraj neškodil? Prečo sa mu potom vyhrážal?
Zsuzsová bola odsúdená na 25 rokov, Kočnerovi ostáva trest na 19 rokov. Spoliehať sa, čo možno je aj taktikou, že Zsuzsová nakoniec svojho chránenca zradí výmenou za nižší trest, sa nemožno. Veď pri dobrom správaní si celý trest odsedieť nemusí.
Opäť stačí odsúdenie „pešiakov“ a mocní zostávajú nedotknuteľní? Dokedy? Verdikt Špecializovaného trestného súdu je tak veľmi nebezpečným signálom do spoločnosti. Miera znechutenia sa ešte prehĺbi.
Našťastie nie je koniec. Prípad sa po odvolaní vracia na Najvyšší súd. Rodinu obetí čaká nové kolečko. Ak súd verdikt nepotvrdí, čo môže konať aj rok, ďalší proces pred novým senátom sa povlečie ďalšie roky. Spravodlivosť na Slovensku, nedeformovaná absurdnou logikou, má ešte nádej.