O čosi viac sa však vie (alebo skôr tuší) o obchodnom pozadí VÚC. V Bratislave urobili v tomto smere veľký kus osvety tzv. občianski kandidáti svojím úsilím vyslať do verejných funkcií zástupcov firiem, ktoré šafária s komunálnymi peniazmi. Aj pre ostatné politické strany však platí to isté – že „véúcéčkarske“ peniaze ich zaujímajú viac než služba verejnosti.
Práve odtiaľ pramení nezáujem voličov. Je vlastne príjemným prekvapením, že ich účasť sa v porovnaní s minulými voľbami pozviechala o päť percent. A, naopak, nezáujem voličov spätne umožňuje, aby politici nakladali s krajmi ako so svojím majetkom. Takže občan sa môže spoľahnúť aspoň na jedno: Že sa naďalej bude tlačiť v autobusoch, že školy budú zápasiť s biedou, atď… Smutná výpoveď o kvalite slovenskej demokracie dvadsať rokov po novembri.