Opozícia v tomto zložení totiž nemá čo ponúknuť. Dokonca ani v ideálnom prípade, keby si všetci prisahali vernosť (čo sa nestane). Ani vtedy by to nebola demonštrácia sily, ale slabosti. Šesť opozičných strán má za sebou podporu asi 38–40 percent. Čo je hanebne málo. Z toho dve strany (SaS, OKS) sú pod čiarou. A ďalšie dve (SMK, Most) v rizikovom pásme.
Dzurinda sa zrejme pre začiatok obmedzí len na jeden cieľ: zabrániť volebnému prepadu slabších strán. SDKÚ chce ponúknuť miesta na kandidátke pre Sulíkovu SaS. Sulík to odmieta. OKS by sa rada zavesila na Bugárov Most. Bugár je zdržanlivý. Preferoval by spojenie Mostu s materskou SMK (Slovákov pritlačených k Mostu by, pochopiteľne, obetoval). Dzurinda by to privítal – Most by prestal odsávať hlasy liberálnych slovenských voličov. Koalíciu Mostu a SMK zas vylúčil urazený Csáky.
Nakoniec sa nič nedohodne. A všetci budú „povzbudení“. Pretože, ako odjakživa tvrdí slovenská pravica, nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.