Výhodný kontrakt do roku 2013 (teda hlboko do budúceho volebného obdobia) získala cestovná kancelária Satur. Tá, v ktorej figuroval Dušan Muňko ešte predtým, ako sa vybral do politiky, a ktorá naďalej ostáva takpovediac rodinným vlastníctvom. ,,Smerácka" politická blízkosť Muňka s vedením parlamentu a jeho predsedom Paškom je pritom zjavná. Rovnako ako podmienky tendra priam šité na firmu, ktorá mala uspieť.
Možno zákazka za 600-tisíc eur nepredstavuje taký závratný objem peňazí, ako v tendroch pre ministerstvo obrany či pri výstavbe diaľnic. Ale ako sa vraví, keď neprší, aspoň kvapká. A problematický je najmä morálny odkaz celého prípadu. Na Slovensku sa povráva, že politické či osobné väzby (nehovoriac o ďalších prejavoch klientelizmu) musí mať pomaly aj podnikateľ, čo chce štátu (kraju, mestu, obci) dodávať ceruzky či papier do kopírky. Ak aj parlament rozhodne takýmto spôsobom, bohužiaľ tento verejný názor iba potvrdí.