Rovnako aj to, že ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone žiadalo svojich diplomatov, aby plnili úlohu špiónov. To všetko sú informácie, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Takisto zistíme, že taliansky predseda vlády Silvio Berlusconi je nezodpovedný, domýšľavý a neefektívny ako moderný európsky predstaviteľ. A má rád bujaré večierky. Uviedla to v diplomatickej korešpondencii, ktorú zverejnila Wikileaks, americká chargée d'affaires v Ríme Elizabeth Dibbleová.
Nezodpovedný a domýšľavý? Pri zachovaní európskych stereotypov sa tento opis hodí na väčšinu Talianov. Je neefektívny a má sklon k oslavám? Nemusíme byť znalcami tamojšej politickej scény, aby niekto tento dojem o Berlusconim nadobudol. Stačí si o talianskom premiérovi prečítať zopár novinových článkov. Vôbec sa netreba spoliehať na tajné úniky informácií.
Súhlasíte s tým, že Wikileaks zverejňuje tajné správy?
Zverejňovaním takýchto podrobností okrem toho Wikileaks vôbec nepodkuruje mocným, čo má byť jej cieľom. Iba sťažuje prácu mnohým bežným diplomatom. Ťažko už v tejto súvislosti vôbec hodnotiť, čo má publikovanie dokumentov tohto typu priniesť. Zakladateľ Wikileaks Julian Assange je proti vojnám a útočí na diplomaciu, ktorej jedným z cieľov má byť zabraňovať konfliktom. Pripomínanie pravdy a vírenie prachu senzáciami sú však predsa len dve odlišné veci.
Nad tým by sa mal zamyslieť aj Assange, aby jeho práca nevyznievala trochu ako osobná zlomyseľnosť. Aby sa nezabudlo, že najsilnejší je v znepokojujúcich faktoch, ktoré prezentuje. Ako sa hovorí, ak ste paranoidný, ešte to neznamená, že vás nesledujú. Assange má preto určite dôvody na to, aby bol obozretný. Mal by však brať trocha do úvahy aspoň niektoré rady. Nebáť sa zahodiť do koša veci, ktoré sú nepodstatné, a zdôrazniť dôležité.
Napriek tomu však stojí za to prebiť sa cez množstvo zbytočných maličkostí. Assange nám predstavuje svet podľa USA. Ukazuje nám pochybnosti a zlyhania najsilnejšej veľmoci v situácii, keď sa medzinárodné vzťahy menia.
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová len nedávno povedala, že každý problém, na ktorý sa pozeráme, si vyžaduje americké vodcovstvo, ale zároveň aj spoluprácu s partnermi. Po zverejnení diplomatickej korešpondencie sa v mnohých prípadoch dá pochybovať o tom, nakoľko je Washington úspešný pri spolupráci. A zaujímavé by bolo vidieť depeše z druhej strany. Má Albrightová pravdu v tom, že svet potrebuje vodcovstvo USA či túži po ňom? Možno sa to dozvieme z ďalších Wikileaks.