V referende pred tromi rokmi síce Švajčiari hlasovali proti obmedzeniu voľného pohybu s krajinami EÚ, lenže v ich očiach zjavne nie je Európan ako Európan. Ako inak sa dá vysvetliť fakt, že vláda v Berne hodlá prijať kvóty pre 8 stredo- a východoeurópskych štátov?
Tým, že z európskej dvadsaťsedmičky vyčlenila skupinu ôsmich, z ľudí, ktorí v nich žijú, urobila občanov druhej kategórie. Je pochopiteľné, že proti takémuto selektovaniu musel Brusel protestovať, lebo ide o jasnú diskrimináciu, keďže Švajčiarsko (aj keď zostáva stále mimo EÚ) je súčasťou schengenského priestoru.
Navyše, ide o čisto politické rozhodnutie, lebo ľudia z tejto osmičky predstavujú len 10 % pracovníkov zo všetkých krajín EÚ. Asi ťažko sa dá očakávať, že by rovnako razantne postupovali v prípade Nemcov, ktorí tvoria 12 % z celkového počtu prisťahovalcov. Nehovoriac už o portugalských gastarbeitroch, bez ktorých by turistický ruch pod Matterhornom asi skolaboval.
Tým, že výber krajín kopíruje mapu z čias studenej vojny, vlastne ukazuje len na to, že v hlavách Švajčiarov sa ľudia z Východu stále automaticky spájajú s niečím negatívnym. V tom však nie sú jediní. Nedávna aféra okolo webovej stránky, na ktorej mohli Holanďania verejne pranierovať ľudí zo strednej a východnej Európy, naznačuje, že takéto predsudky majú hlbšie korene.
Utvrdzuje ich v tom dokonca aj prestížny týždenník The Economist, keď tento región stále označuje nálepkou exkomunistický. Vedel by si niekto čo i len predstaviť, že v roku 1967, teda 22 rokov po vojne, by Adenauerovo Nemecko v médiách označovali ako postnacistické?
Späť k téme: Švajčiarsko je a zostáva prisťahovalecká krajina. V uplynulých 4 rokoch sa do tejto alpskej republiky prisťahovalo 388-tisíc cudzincov. Vláda sa len zľakla populistov, ktorí sa dožadujú ďalšieho referenda, a takýmto spôsobom im vyšla v ústrety.
Obetnými ovcami sme sa v tomto prípade stali i my.