Slovensko je parlamentnou demokraciou, nie prezidentskou. Preto zvolením predsedu Hlasu za prezidenta sa nijako nemení rozloženie síl v Národnej rade a navonok ani stabilita koalície. Preto neexistuje ani dôvod na zmenu vo fungovaní koalície. Platí to však iba do určitej miery.
Či už Denisa Saková, alebo Richard Raši zasadnú na stoličku predsedu Národnej rady. Tak sa uvoľní jeden dôležitý post vo vláde – ministra hospodárstva alebo ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Šéf koaličnej SNS Andrej Danko si už dávnejšie robil zálusk na ministerstvo hospodárstva. Pellegrini to síce rázne odmietol, no nevieme, ako bola zobchodovaná podpora SNS v druhom kole. Musíme si počkať. Hoci SNS má počet ministerstiev primeraný sile v parlamente, šéf národniarov má kus pravdy, keď hovorí, že nemajú pod palcom žiadne dôležité ministerstvo. Tým rezort hospodárstva jednoznačne je.
V hre je však aj ministerstvo investícií, regiónov a informatizácie, pokiaľ sa šéfom parlamentu stane Raši. Toto ministerstvo je úplne umelé, bolo ušité (spolu ešte s eurofondmi) priamo pre Pellegriniho po voľbách 2016, keď sa mu neušiel žiadny významný rezort. Otázkou teda je, či toto ministerstvo nezrušiť a nepreviesť regióny pod nové ministerstvo cestovného ruchu a športu (kde by zapadlo) a investície logicky pod rezort ekonomiky.
Hoci sa po zvolení Pellegriniho za prezidenta v parlamente sily nemenia, pomery v koalícii sa po pol roku menia dramaticky. Vstupuje do novej éry. Ako dlho bude trvať?
Danko totiž už dávnejšie vyslovil jednu obavu. Bojí sa, že dominantný Robert Fico pohltí svojich bývalých spolustraníkov a vymaže Hlas. Hoci hlasisti srdnato vyhlasujú, že pokračujú bez ujmy ďalej, každý trochu politicky znalý človek vie, že Pellegriniho stranu čakajú poriadne turbulencie. A to len čo vyprchajú emócie z úspechu v prezidentských voľbách.
Na post predsedu si teraz robia zálusk Matúš Šutaj Eštok, Richard Raši i Denisa Saková, opomenúť nemožno ani ambiciózneho Erika Tomáša. No ani jeden zatiaľ nedosiahol Pellegriniho formát. Budú tak nielen jeho tieňom, ale aj tieňom svojho bývalého straníckeho šéfa – Roberta Fica. Už teraz vo vláde pôsobia ako poslušní ministri premiéra. Ak Pellegrini mal svoje dôvody na osamostatnenie sa od Smeru, pri súčasných vrcholných predstaviteľoch Hlasu by sme ich hľadali veľmi ťažko. Preto je možné, že po usadení sa Pellegriniho v Prezidentskom paláci začnú sympatizanti Hlasu pokukávať či húfnejšie sa vracať do domovského smeráckeho košiara. Úpadok preferencií Hlasu je preto viac ako pravdepodobný. No úplný pád nehrozí, pretože časť voličov Hlasu nikdy nebude voliť Smer. Otázka je, či si Hlas týchto voličov udrží a neutečú mu do nejakej opozičnej strany.
Samozrejme to všetko hrá do karát Ficovi, ktorý nebude chcieť úplne pochovať konkurenčnú ľavicovú stranu, ale ju udržiavať nažive, lebo mu to vyhovuje. No posilnenie dominancie Fica v koalícii je len otázkou času. A hoci sa po zvolení Pellegriniho za prezidenta v parlamente sily nemenia, pomery v koalícii sa po pol roku menia dramaticky. Vstupuje do novej éry. Ako dlho bude trvať?