Obnova krajiny nebude ľahká. Napriek tomu, že všetci denne na vlastné oči pozorujeme chátrajúci stav infraštruktúry, nemáme vôbec jednotný názor, ako tento neblahý stav zmeniť. Dôvod je jednoduchý. Verejné investície sme po roku 1990 zavrhli ako socialistický prežitok. Najprv sme sa domnievali, že všetko vyrieši „dokonalý“ trh a neskôr, že krajinu automaticky spasia eurofondy. Dnes vieme, ako sme sa mýlili.
Eurofondy – na rozdiel od iných krajín – sa nám rozplynuli medzi prstami. A to nielen zásluhou korupcie, ale aj zlých zákonov, ktoré konečne súčasná vláda mení (o verejnom obstarávaní a strategických investíciách). Krajiny, ako sú Rumunsko, Poľsko, Česko (a ďalšie) nám doslova odbehli pred nosom. Premiér Fico dobre vie, že by len ťažko hľadal významnú stavbu alebo dielo, keby chcel ukázať prstom a pochváliť sa, čo po ňom za tie roky pri kormidle krajiny zostalo (azda okrem Bratislavského hradu a diaľnice do Banskej Bystrice). Aby sme boli spravodliví, jeho konkurenti nie sú na tom lepšie.
Aj preto je Fico teraz veľmi horlivý, prichádza s novými projektmi a hľadá zdroje, kde sa dá. Oprašuje PPP projekty, ktorými sa realizovala aj spomínaná cesta R1. No je otázne, či sa PPP projekty dajú aplikovať aj na rekonštrukciu starých mostov a ciest. Počkajme si na podrobné analýzy. Za novými zdrojmi je ochotný v najbližšom čase dokonca vycestovať až do Číny, kde je voľného kapitálu neúrekom.
Najprv sme sa domnievali, že všetko vyrieši „dokonalý“ trh a neskôr, že krajinu automaticky spasia eurofondy. Dnes vieme, ako sme sa mýlili. Eurofondy sa nám rozplynuli medzi prstami. Krajiny, ako sú Rumunsko, Poľsko, Česko nám odbehli pred nosom.
No netreba chodiť až na druhý koniec sveta, peniaze máme priamo doma. V druhom pilieri je „zaparkovaných“ 15 miliárd eur. Dôchodkové úspory neležia len tak ladom, ale správcovia ich investujú. Nie však do slovenskej ekonomiky, ale kade-tade po svete. Fico má pravdu, keď vraví, že naše dôchodkové úspory podporujú ekonomiku USA (nakupujú sa tam akcie privátnych spoločností). A nielen ju, aj ďalšie ekonomiky vo svete, napríklad v Ázii. Logiku to nemá, naše úspory by mali rozvíjať našu krajinu. Zvlášť v čase, keď naše mosty, cesty, železnice či nemocnice sú v zanedbanom stave.
Povedzme si, že táto myšlienka nie je nová. Z penzijných fondov investovali rôzne krajiny v Európe i Amerike. Na Slovensku sa o tomto nástroji hovorilo už pred vyše desiatimi rokmi, len z neho za jednofarebnej vlády Smeru nakoniec zišlo. Fico ideu oprašuje. Nečudujme sa, v druhom pilieri má 1,9 milióna ľudí uložených 15 miliárd eur. Nie všetky sa, samozrejme, dajú použiť na investície do infraštruktúry, pred 10 rokmi sa hovorilo o 20 % (z vtedajších piatich miliárd eur).
Ako vždy, diabol je skrytý v detailoch. Všetko musí do seba zapadať: projekty, investori, zmluvy, dlhodobá udržateľnosť. Veď nič lepšieho sa nám dve desaťročia neponúkalo ako eurofondy (či nedávno plán obnovy), a ako majstrovsky sme ich dokázali premrhať. Azda sme sa už poučili.