RADOVAN KRČMÁRIK: Bolo by pokrytecké tváriť sa, že Ukrajina nepatrí do Európy len preto, lebo má problémy s korupciou.
IGOR DANIŠ: Migrácia sa nedá zastaviť, je ľudstvu daná. A nepochybne Európa potrebuje aj pracovnú silu. Len to treba robiť s rozumom.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: V postupe Indie aj Ruska sa odráža rovnako veľmocenský prístup ako na Západe – oveľa viac ako o prerozdeľovaní sa hovorí o „súťaži“.
IGOR DANIŠ: Nestačí urobiť iba potrebnú reformu, ale treba splniť úlohu na jednotku, nie na trojku. To akosi v koalícii stále nechápu.
IGOR DANIŠ: Ako je možné, že Paríž chce tiež obchodovať s Pekingom, rozvíjať dobré vzťahy? Na Slovensku by sme mali konečne vytriezvieť.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Druhého decembra belgické úrady zadržali bývalú šéfku zahraničnej politiky EÚ Federicu Mogheriniovú a jedného z najvyšších diplomatov EÚ Stefana Sannina.
IGOR DANIŠ: Neklamme si, že v strednej Európe máme rovnaké ekonomické záujmy ako veľmoci Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Každý región v Európe má svoje špecifiká a problémy.
IGOR DANIŠ: Z amatérskych chýb Hlasu by sa preto nemali radovať ani Andrej Danko, ani Robert Fico. A zdá sa, že sa neradujú, lebo nateraz odvolanie Jána Ferenčáka zablokovali.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Netanjahu žiada omilostenie za zločiny, o ktorých vôbec nič nevie.
IGOR DANIŠ: Na Slovensku čím absurdnejšia informácia, tým spoľahlivejšie zaberie. Kto viac preháňa, ten je obľúbenejší – človek znalý tajomstiev, studňa vedomostí.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Nakoľko vážne by sme mali brať výzvy na otváranie témy Benešových dekrétov, s ktorým prišlo Progresívne Slovensko?
IGOR DANIŠ: Do summitu EÚ 18.12. má Babiš s Pavlom čas na dohratie komickej absurdnej hry priam ako z pera dramatika Václava Havla. Inak prehrajú všetci.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Stále je tu nádej, ktorá, paradoxne, býva najsilnejšia práve tam, kde jej situácia sľubuje najmenej.
IGOR DANIŠ: Keby opozícia prevzala aj zajtra žezlo vládnutia, zázraky by neurobila. Ak by radikálnejšie škrtala, spôsobila by iba recesiu ekonomiky, ktorá aj tak „neprekvitá“.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Európa na africkej pôde tentoraz nebojuje so Sovietskym zväzom, ale s Čínou.
IGOR DANIŠ: Prečo PS z ničoho nič otvára tému Benešových dekrétov? Koľko ľudí trápia? Sú si progresívci vedomí toho, čo vlastne robia?
IGOR DANIŠ: Už teraz je jasné, že koaličné strany sa pripravujú na výmenný obchod: my podporíme váš návrh, vy na revanš náš. Nejakú tú kartu treba mať v talóne, aby bolo za čo vymieňať...
IGOR DANIŠ: Svet sa zmenil, Európa nemá ani ekonomickú, ani vojenskú, ani technologickú moc. Tento fakt by sme si mali konečne uvedomiť.
IGOR DANIŠ: Prečo brániť ľuďom niečo priniesť spoločnosti, keď majú chuť? No rozlišujme, kto ešte môže a kto už nie, je vyčerpaný: nie je remeslo ako remeslo.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Režim Francisca Franca bol charakteristický tým, že odmietal akúkoľvek spoločenskú zmenu v prospech práv pracujúcich.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Keď na zasadnutie „vpadli“ domorodí Brazílčania, pripomenuli skutočnosť pridlho zosmiešňovanú a zametanú pod koberec: to, čo spôsobuje viera v západný neobmedzený rast.
IGOR DANIŠ: Ak v Hlase stavia na vydieranie Fica a položia koalíciu, tak si podpíšu svoj politický ortieľ. Po predčasných voľbách si budú musieť hľadať nové zamestnanie.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Argumentačnou schopnosťou sa dá rozhodne presvedčivejšie skoliť „nepriateľa“ ako kriedou.
IGOR DANIŠ: Politici Smeru a Hlasu akoby nesledovali vývoj politických preferencií a stratu podpory vlastných strán. Tvária sa, že sa nič nedeje.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Nielen na Slovensku sú zvyšky intelektuálnej scény obeťou toho, čo v roku 1967 Noam Chomsky nazval intelektuálnou servilnosťou a lenivosťou.