Otázku zmeny trestných sadzieb otvoril ešte exminister Viliam Karas. Keď začiatkom roka predložil novely trestných kódexov, predchádzala tomu niekoľkomesačná diskusia. V parlamente však napokon neprešli. No už vtedy sa ozývali hlasy, že „zmäkčovanie trestov“ pomôže najmä oligarchom.
Dá sa pochopiť, že vláda chce zmeniť zákony, ktoré považuje za prekonané, menej pochopiteľné je, či je nutné to robiť v takom chvate a v takom rozsahu.
Na tom, že za menšie trestné činy treba ukladať alternatívne tresty, resp. že treba jasne rozlíšiť medzi tými, ktorí používajú drogu na osobný účel, a dílermi, panuje v právnickej obci zhoda.
Keď však premiér aj minister spravodlivosti teraz argumentujú, že väznice sú preplnené, a preto treba znížiť tresty, treba si položiť otázku: A koľko páchateľov závažnej majetkovej kriminality „sedí v chládku“?
Asi väčšina sa zhodne na tom, že živiť „drobných zlodejíčkov“ v base za štátne peniaze nie je najlepší spôsob nakladania s verejnými zdrojmi. Treba im dať náramok na nohu a nech sedia v domácom väzení. Lenže ak sa zvýši hranica trestného činu z 266 na 700 eur, tak to bude „dlhoprstých“ motivovať ešte viac, lebo budú vedieť, že krádež napr. bicykla je už „len“ priestupok.
Rovnako je to aj s korupciou na najvyšších poschodiach. Oligarchovia, ktorých v súčasnosti vyšetrujú za ekonomické delikty, vyviaznu po novom s podstatne nižšími trestami ako doteraz. Budú síce musieť „zacálovať“ podstatne viac – vrchná hranica sa posunie z 300-tisíc na 3 milióny, ale to pre poniektorých nie je problém…
V krajine, kde páchanie ekonomickej trestnej činnosti je pomaly národný šport, nie je znižovanie trestov najlepší spôsob, ako bojovať s korupciou. Alebo ide o niečo iné?