Nielen to. Neurobila žiadne protiopatrenia, aby zmiernila dosahy rozhodnutí bývalej vládnej moci, ktoré bez zmien v zákonoch budú štruktúrny deficit nabaľovať ďalej. Avizovaný nový konsolidačný balíček je zatiaľ utajený, no dúfajme, že bude účinnejší v porovnaní s prvým. Okrem toho bude dôležité aj to, ako úsporný balíček zapôsobí na analytikov a inštitúcie a, samozrejme, na médiá, ktoré sa pokladajú za nezávislé.
Čo je „sebanaplňujúca predpoveď“
Táto fráza sa prisudzuje Robertovi K. Mertonovi, americkému sociológovi, ktorý ako príklad uviedol „run“ na banku vyvolaný zlými očakávaniami o strate jej solventnosti, t. j. schopnosti plniť svoje záväzky. Umelá inteligencia (AI) by mi mohla pomôcť napočítať, koľkokrát za ostatné dva či tri mesiace finanční analytici na adresu schopnosti Slovenska splácať svoje záväzky použili slovo „bankrot“ a spojenie „ideme gréckou cestou“ a ako boli prekvapení, že Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) bola vôbec schopná umiestniť na trhu štátne dlhopisy. Nezabudli to komentovať, že drahšie si požičiavajú už len Taliani, a napokon, že sme už „predbehli“ i Talianov a stali sme sa najrizikovejšou krajinou v eurozóne (Pravda, 13. 3. 2024). Skutočne, ešte v júli minulého roka naša riziková prirážka bola na stupnici o sedem priečok nižšie ako talianska. Ako to, že sme po niečo viac ako pol roku klesli tak hlboko, napriek akému-takému úsiliu vlády o konsolidáciu a napriek tomu, že náš dlh v roku 2023 dosiahol 56,7 % HDP, pričom taliansky bol až 143,7 % a grécky až 169 % HDP?
Avizovaný nový konsolidačný balíček je zatiaľ utajený, no dúfajme, že bude účinnejší v porovnaní s prvým. Okrem toho bude dôležité aj to, ako úsporný balíček zapôsobí na analytikov a inštitúcie a, samozrejme, na médiá, ktoré sa pokladajú za nezávislé.
Aby som vysvetlila nepochybne jeden z dôvodov, musím urobiť odkaz na tzv. behaviorálnu ekonómiu. Behaviorálna ekonómia skúma, ako a prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú a k vysvetľovaniu „prečo“ používa psychológiu. Analytici finančných inštitúcií, ktorí nakupujú na trhu dlhopisy štátov, samozrejme, analyzujú „tvrdé“ štatistické údaje štátu, do ktorého zvažujú investovať. No opierajú sa aj o „mäkké dáta“. Nie sú imúnni proti vyjadreniam domácich analytikov, proti správam v domácich médiách, ktoré im AI dokáže preložiť, a pozorne sledujú i politickú situáciu v danom štáte. To, čo ich zaujíma predovšetkým, je politická stabilita.
Demokracia na námestiach má i vedľajšie účinky a hrozenie možným zastavením európskych fondov – odvolávajúc sa na orbánovské Maďarsko a predtuskovské Poľsko, trhy znervózňuje. Môže sa to napokon odraziť aj na zvýšení rizikovej prirážky, inými slovami na zvýšení úroku, za ktorý si štát požičiava. Predpoveď sa – podľa princípu sebanaplňujúcej predpovede – napokon naplní.
A podľa princípov behaviorálnej ekonómie môžu zareagovať i ratingové agentúry a v rozpore s realitou zhoršia rating. Počas dlhovej krízy sme to už v eurozóne zažili.
Jastrabi majú prevahu
Nielen vo vojenskej terminológii je večný boj medzi „jastrabmi“, ktorí rinčia zbraňami, a medzi „holubicami“, čo chcú mier. Vo finančnej terminológii sú jastrabmi tí, ktorí presadzujú tvrdú menovú či rozpočtovú politiku (t. j. vysoké úroky a tvrdé škrty v rozpočte) a holubicami tí, ktorí za dôležitejšie pokladajú udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
ECB odkladá znižovanie kľúčovej úrokovej sadzby hádam na jún. To, že vysoké úrokové sadzby spomaľujú rast, vedú k recesii a zdražujú dlhovú službu všetkých štátov s nenulovým dlhom, jastrabi v ECB ospravedlňujú bojom s infláciou. To, že táto inflačná kríza nebola primárne vyvolaná nadmerným dopytom, no po sebe idúcimi krízami – pandemickou, energetickou a bezpečnostnou (vojnou na Ukrajine), jastrabi neberú do úvahy.
Zdĺhavá diskusia o reforme ekonomického riadenia v eurozóne, ktorá sa uzavrela iba prednedávnom, sa neskončila čierno-bielo, no predsa len viac v nej zabodovali jastrabi. Darmo potrebujeme masívne investície na zelenú a digitálnu transformáciu, darmo potrebujeme masívne prostriedky, aby tieto transformácie prebehli sociálne únosne, schválené fiškálne pravidlá to neumožňujú. Viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis argumentoval, že fiškálne stimuly by podnecovali ešte vyššiu infláciu a boli by v protiklade s úsilím politiky ECB.
Vznik Fondu na podporu klímy a energetickej bezpečnosti podľa vzoru Plánu obnovy a odolnosti prípadne i na spoločné financovanie obrany jastrabi z liberálneho politického spektra EÚ rovnako zamietajú. No znižovať deficity a zároveň zvyšovať štátne investície sa sotva dá. Jastrabi veria, že pomôžu súkromné investície. Zatiaľ však je to súkromný sektor, ktorý siaha po dotáciách štátu: na dekarbonizáciu, na pomoc s cenami energií, na zelenú naftu, na dotácie z PPA a podobne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.