Nákupné nájazdy k „neeurovým“ susedom nám šetria v peňaženke tretinu. Roky nás učia správať sa trhovo, aby sme boli bohatí. A keď sa tak začneme správať, tiež to nie je dobre. Naše krachujúce obchody a miliardové výpadky DPH nakoniec spadnú za krk nám.
Aj Česi majú dilemu s novým bankovým zákonom. Podľa pravice ak štát má odkúpiť akcie krachujúcej banky, podnecuje manažérov a vlastníkov k hazardu. Ale aj opak je pravda. Štát chráni najmä vkladateľov. Nemôže od starčekov chcieť, aby ocenili bonitu svojej banky lepšie ako guvernér národnej banky.
Konečne ani manažéri a akcionári nebudú hrrr do dvojročných hazardných ziskov, aby im potom majetok zoštátnili. Dnešná bonita českých (i slovenských) bánk je toho dôkazom. Ide len o poistku, aby sme úspory na radosť vlamačov neukladali do kredenca. Čo teda poradiť nám drobným človiečikom? Naučiť sa s výhodami a nevýhodami žiť. A korčuľovať medzi nimi, ako to len dokážeme.