Ani v iných oblastiach to nie je celkom zlé. Telefonovali mi z elektrární, či mi neprekáža, že účet budem mať o 11 centov vyšší. Odpovedal som im v rámci svojich možností, že tri koruny by som nedal ani za svet, ale 11 centov kedykoľvek. Neviem však, ako odpovedia na túto intímnu otázku ostatní spoluobčania, a preto si radšej kúpim baterku a za pár desiatok eur sviečok, keby Slovensko nebodaj upadlo do tmy.
Nie je celkom pravda, že by si nás už v EÚ vôbec nevážili. Napríklad hneď na juhu je jeden zaujímavý štát, ktorý sa netají tým, že by nás kedykoľvek zobral natrvalo k sebe. Nie síce hneď všetkých, ale postupne, mestečko po mestečku. Doteraz nás nik až tak rád nemal. No aj vďaka tomu človek na konci roka pookreje. Odpadá tým totiž problém, že nás vraj nikde nechcú. Je v tom zároveň aj hlboké poučenie, ktoré nám pripravil minister zahraničia. Zabehol tam maratón, dokonca iba v trenírkach, len aby dal veci do poriadku a našich susedov tejto úprimnej prítulnosti nezbavil. Kde je vôľa, tam je cesta! Veď ak aj potom rokovala naša premiérka s ich premiérom, v podstate nikto z nich dodnes presne nevie, o čom vlastne hovorili. Chápem to ako niečo úprimné a perspektívne, lebo v podobnej situácii som sa ocitol aj ja a moji spolužiaci po jednom nanajvýš spontánnom večierku bezprostredne po maturite.
Mnoho ľudí teraz straší, že zdražie benzín. Osobne tomu neverím, lebo tým často strašili aj predtým, a napriek tomu si ho stále kupujem asi za 12 eur. Na rozdiel od toho je potešiteľné, že konečne zdražie diaľničná známka, pretože sa prestanú stavať autostrády. Už z toho vidno, že na Slovensku v oblasti diaľnic stále ide o nedostatkový tovar, čo drahšia známka aspoň každému dokonale sprítomní.
Medzitým počet zradcov národa v parlamente stúpol asi na šesť, no niektorí z poslancov si už začali svoje hlasovanie fotografovať. Akoby pochopili, že robia niečo významné a hlavne aby nezabudli, že aj oni boli pri tom. Niektoré štáty so závisťou pozerajú, že nemáme školy v prvej päťstovke. Ale veď keby na školstvo venovali toľko, koľko my, už o chvíľu by boli medzi nami. V tom je naša budúcnosť, ktorú nám nik nevezme.
Buchnime šampanské, vystreľme ohňostroje a najmä: radujme sa, priatelia! Veď na slzy bude aj v budúcom roku dosť miesta.