Túto výhodu oproti mužom zrušila penzijná reforma schválená za exministra Ľudovíta Kaníka. Dnes je jasné, že do šiestich rokov má dôjsť k zjednoteniu dôchodkového veku mužov a žien. Takéto rozhodnutie niektorí ekonómovia považujú za správne. Väčšina spoločnosti ho však musí považovať za nespravodlivé a arogantné.
Na problém sa nie je možné dívať čisto z ekonomického hľadiska. Mimoriadne dôležitý je aspekt sociálny. Ženy vo väčšine prípadov po príchode z práce nastupujú do druhej zmeny – starajú sa o domácnosť, o výchovu detí, o udržiavanie poriadku, opatrujú vnúčatá, ale aj prestarnutých alebo chorých členov rodiny. Bez tejto ich práce navyše si len veľmi ťažko dokážeme predstaviť normálny chod rodiny a celej spoločnosti. Tým sa šetria finančné prostriedky v štátnom rozpočte, za čo by ich štát mal náležitou formou odmeniť, a nie trestať.
Napríklad v susednom Česku prebieha intenzívna diskusia o zavedení spravodlivejších dôchodkov pre ženy, ktoré vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži, čo sa neskôr odráža aj na výške ich penzií. Riešením by malo byť „zdieľanie dôchodkových práv“ medzi manželmi.
Naše ministerstvo práce však tvrdí, že ďalšie zvýhodňovanie žien by bolo v rozpore s ústavou a antidiskriminačným zákonom. Nuž aj tak sa dá vyhovoriť. Ako by sme neboli často svedkami rôznych novelizácií zákonov, dokonca z času na čas schvaľovania i ústavných zákonov.
Nech je to posudzované podľa akýchkoľvek zákonov, nemôžem sa ubrániť dojmu, že je to nespravodlivé, arogantné a odsúdeniahodné rozhodnutie voči ženám, ktoré majú zvláštne a nezastupiteľné miesto v každej spoločnosti.