Neskôr už homosexuálov osobne nepoznala, hoci sa trikrát sťahovala a pracovala v závode s 1 500 zamestnancami. Raz som bola na návšteve u tých detí v Kremnici. Mali strašne veľa hračiek, celú policu.
Zapamätala som si to, lebo ja som vtedy nemala ani bábiku. Potom som už „inak orientovaných“ nevidela, nikdy som to ako problém nevnímala. To akoby ktosi bojoval proti maďarizácii, hoci žije na severnom Slovensku a v živote žiadneho Maďara nestretol. Viem, prečo som už homosexuálov nevidela. Nepozerám sa na svet cez prizmu pohlavných orgánov. Zaujímajú ma ľudia, najmä ich duša, myšlienky, srdce a skutky.