Vždy keď sa v médiách objaví téma finančného ohodnotenia učiteľov, pedagogických a nepedagogických pracovníkov, spozorniem. Sám som za bývalého režimu čakal na zvýšenie platu dlhých 40 rokov. A výsledok? Mám dôchodok, za ktorý sa hanbím. A ešte k tomu som starodôchodca a postihla ma Kaníkova reforma, ktorá ma obrala o stovky eur. Teraz čakám už dlhých 13 rokov, čo sa bude diať.
Vymyslieť zákon, dať ho schváliť je jedna vec, a čakať, čo sa urobí v praxi, je vec druhá. Kaník ako pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny poškodil 120-tisíc starodôchodcov. Obral ich o tisíce eur a zhoršil ich životy. Čakanie na odškodnenie je vo hviezdach a štát sa naďalej tvári, že sa nič nedeje. Keď zlyhal BMG Invest, povedali, že za to môže každý z poškodených sám, pretože nedával pozor, nezisťoval si informácie a sám naletel na podvod. Ale Fruni dane platil, rovnako ako platil Markíze za masívnu reklamu. Aj teraz skrachovala jedna poisťovňa. Klienti majú svoje peniaze vo hviezdach a zostali im len oči pre plač.
Ale vráťme sa späť téme a k podstate veci. Mnohí zamestnanci v školstve pracujú ako učitelia v hudobných školách a oblastiach určených na administratívnu správu jednotlivých škôl. Tí zamestnanci škôl sú odmeňovaní prostredníctvom samospráv cez prenesený výkon kompetencií. Vláda schválila od septembra zvýšenie platov o šesť percent.
Dlho to odmietali, teraz cúvli s podmienkou, že budú zvyšovať, ale iba raz za rok, vždy v septembri, až do roku 2020. A to im závidia tých dvadsať eur? Páni poslanci, a to čo má byť? Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy alebo zo mzdy, ktorá nie je adekvátna pre takú dôležitú spoločenskú úlohu, ako je učiteľ?