Koaličná väčšina v Národnej rade pretlačila návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorý zásadne mení postavenie prokuratúry. Okrem iných vecí ho mení v takom zmysle, že na prokuratúre posilňuje vplyv ministerstva. Inými slovami, vplyv politickej garnitúry. Dnešnej i akejkoľvek budúcej.
Poslanci túto zmenu schválili ešte skôr, než je známe meno nového generálneho prokurátora. Urobili to skôr, než je známe aspoň to, či tá najbližšia voľba šéfa prokuratúry bude verejná, alebo opäť tajná, keďže Ústavný súd sa zaoberá ďalším podaním na túto tému. A do tretice, vládni poslanci to urobili napriek kritike z vlastných radov a aj napriek tomu, že Ústavný súd sa pravdepodobne bude musieť čoskoro zaoberať aj touto novelou zákona. Pikantným detailom je, že pri tom podaní na Ústavný súd budú možno asistovať aj niektorí poslanci koalície – ktorí však svoje hlasy Žitňanskej návrhu v štvrtok napokon predsa len dali… Nuž ale na tento druh absurdít sme si už v našej politike dávno zvykli.
Pravda; keď sa niečím musí zaoberať Ústavný súd, ešte to automaticky nemusí znamenať, že je to aj protiústavné. A to, či je niečo protiústavné, v novinách najskôr nevyriešime. Vyriešiť však môžeme aspoň jedno: bez okolkov povedať, že zvyšovanie politického vplyvu na chod prokuratúry je nebezpečné, škodlivé a hlúpe.
Ten, kto si myslí, že demokracia bude silná a kvalitná len vtedy, keď budú na správnych miestach sedieť správni ľudia (samozrejme, správni ľudia sú akurát tí jeho obľúbenci), sa novému zákonu možno poteší. Potom by si mal však položiť otázku, ako chce docieliť, aby tých správnych ľudí v budúcnosti nevystriedali menej správni alebo prípadne celkom nevhodní. A čo by to vlastne ešte malo spoločné s demokraciou.
Slová niektorých predstaviteľov vládnej väčšiny, ktorí uznávajú, že vplyv ministerstva na prokuratúru by mohol byť zneužitý, preto nesvedčia len o tom, že nie sú až takí presvedčení o správnosti zmeny a že majú obavy. Svedčia aj o tom, ako málo pochopili z princípov budovania demokracie a právneho štátu.
Kto chce, nech sa ďalej vytešuje nad Trnkom či Čentéšom, a nech vníma politiku na úrovni televízneho esemeskového hlasovania. Kto chce, nech je s Pavlom Hrušovským presvedčený, že: „rozumní politici si uvedomujú dôležitosť tohto inštitútu (prokuratúry)…a že nebude tento inštitút zneužitý“. Kto chce, nech súhlasí aj s jeho slovami, že (podľa TASR) neodvíja činnosť ktorejkoľvek zložky od toho, aký je zákon, ale akí ľudia plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona.
Kto nechce – a samostatne uvažujúci človek by mal o tom aspoň premýšľať – ten bude pociťovať ľahké mrazenie z predstavy, že by sa pri takých inštitúciách, akou je aj prokuratúra, nemal spoliehať na zákon, ale na to, že v nich vďaka „správnym“ politikom sedia akurát tí „správni“, či „rozumní“ ľudia. Dnes, zajtra či kedykoľvek.