678,49 eura – príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý sa mal aj nemal rušiť. 307,7 eura – minimálna mzda, ktorá najprv mala zaniknúť, potom sa zase zvýšiť. 10 až 20 miliónov – ktoré sa možno ešte nájdu na vyššie rodičovské príspevky, no možno aj nie. A spomenúť by sa dali viaceré ďalšie ministrove číselné kotrmelce.
Nie, vzdelaného a pracovitého Mihála nikto neobviňuje z neznalosti matematiky. Ocitol sa však medzi dvoma mlynskými kameňmi. Z jednej strany ho tlačí povinnosť ušetriť čo najviac. Z druhej zase čelí ľútemu hnevu tých, ktorých by jeho šetriace nápady mali postihnúť. Nečudo, že sa preto snaží podať ich verejnosti čo najohľaduplnejšie. Ba usiluje sa ju presvedčiť, že mieni vlastne viac pridať, ako ubrať. Stačí predsa jemne počarovať so štatistikami.
Smolu má však minister v tom, že ľudia mu na to nielenže prídu, ale keď sa zmobilizujú a začnú protestovať, napokon ho podrazia aj vlastní koaliční partneri na čele s premiérkou. Nie tak dávno vedľa nej musel stáť ako malý chlapec a vypočuť si, že jeho návrh na zrušenie jednorazového príplatku pri narodení dieťaťa bol iba „úvahou“ a dobrá vláda nič také nepripustí.
Darmo, aj pravica chápe, netreba dráždiť voliča.