Začiatkom 90. rokov minulého storočia začali experti Svetovej banky presadzovať názor, že vytvorenie zloženého systému verejných a súkromných dôchodkov rozloží riziká, zvýši úspory a v neposlednom rade aj motiváciu pracovať a mať oficiálne zamestnanie.
Maďarsko sa rozhodlo postupne zaviesť osempercentný príspevok zo mzdy do druhého piliera. Do prvého išlo ďalších 23 percent. Ten, kto v roku 1998 už pracoval, sa mohol pre vstup do druhého piliera rozhodnúť dobrovoľne. Tí, čo sa po tomto termíne zapojili do pracovného procesu, sa do piliera dostávali už povinne.
Systém mal však k dokonalosti ďaleko. Vysoké administratívne náklady znamenali, že sporiteľom v podstate nevyprodukoval reálne výnosy. Vláda tiež musela dotovať výpadky odvodov do verejného piliera, a to na úrovni 1,4 percenta ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Počas dvanástich rokov fungovania druhý pilier naakumuloval prostriedky vo výške 11 percent HDP. Druhou stranou mince bolo vytvorenie štátneho dlhu v rovnakej hodnote. Vláde sa navyše nedarilo na európskej úrovni dosiahnuť ani to, aby sa tento schodok v priebežnom systéme aspoň nezapočítaval do deficitu verejných financií.
Počas finančnej krízy muselo Maďarsko požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond aj Európsku úniu. Predchádzajúca vláda Gordona Bajnaia pristúpila na tvrdé škrty, ktoré medzinárodné spoločenstvo výmenou za pomoc požadovalo. Orbánov kabinet sa však rozhodol zväčšiť si manévrovací priestor.
V októbri 2010 maďarská vláda nasledovala príklad pobaltských krajín a pozastavila platby sporiteľov na súkromné účty. A dva týždne po tomto kroku dala sporiteľom ultimátum: tomu, kto ostane v druhom, teda súkromnom, pilieri, sa od roku 2011 prestane započítavať nárok na štátnu penziu. Kto si vyberie túto možnosť, musí do dvoch mesiacov zároveň znovu potvrdiť registráciu vo svojej správcovskej spoločnosti. Nemožno sa čudovať, že za daných podmienok tak 97 percent sporiteľov neurobilo a ostali už iba vo verejnom systéme.
Tým sa Maďarsko na nasledujúce roky zbavilo deficitu vo výške 1,4 percenta HDP a malo šancu znížiť svoj dlh vo výške 10 percent HDP. Približne jedno percento prostriedkov ostalo v teraz už dobrovoľnom súkromnom pilieri. Vláda sa však rozhodla použiť objem prostriedkov približne v hodnote 4 percent HDP na bežné výdavky a jedno percento dokonca na rôzne druhy bonusov pre tých, čo sa vrátili do verejného systému.
Žiaľ, prístup Orbánovej vlády k najnovším zmenám zároveň znamená, že ľudia budú mať dlhodobo k dôchodkovému systému ako celku ešte menšiu dôveru ako pred zrušením povinného druhého piliera.