Slovensko je už dlhé roky krajinou previazaná hustou sieťou príbuzensko-straníckych vzťahov tvoriacich neprehľadný labyrint. Z tohto bludiska akoby nebolo cesty von.
Na to, aby niekto zoťal hlavu hydre ovládajúcej podsvetie, niet vôle, lebo systém sa osvedčil. Strany si rozparcelovali štát a táto symbióza im vyhovuje. Biologickou terminológiou povedané: Parazit poskytne straníckemu organizmu potrebné živiny, za čo má následne možnosť cudzopasiť na tele obrovského štátneho organizmu.
Z tejto hry ako porazení odchádzajú milióny občanov, ktorí to všetko platia zo svojich daní a majú tú smolu, že ich strýko nesedí na ministerstve, respektíve bratranec nie je poslancom. Štát prehráva, lebo pri obsadzovaní postov nejde o to, aby stranícki nominanti boli kompetentní.
Kované stranícke kádre však nielenže o svojej práci často nič nevedia, ale ešte k tomu sú aj nenažraté. Títo „manažéri“ sú produktom dnešnej doby, v ktorej strany majú pocit, že štát je korisť, ktorú si môžu deliť, ako sa im zachce.
V čase, keď sa z každej strany ozývajú výzvy na šetrnosť, je to výsmech ľuďom, ktorí za celé roky nezarobia toľko, čo stranícky manažér za pár dní. Premiérka síce v pondelok vyhlásila, že politické nominácie sa zjavne neosvedčili, a preto vláda pristúpi k výberovým konaniam, no skôr než začneme kričať hosana, pripomeňme aj druhú časť jej vety: „Som skeptická, že konkurzy by boli tým zázračným prútikom.“
Samozrejme, ak budú konkurzné komisie zostavené formálne, len podľa straníckeho kľúča, jasať je úplne zbytočné. Strany si svojich ľudí dosadia opäť, len s okľukou. Navyše niektorí koaliční partneri sa hneď vyjadrili, že na už obsadené miesta žiadne výberové konania nebudú.